Wild Rose! [SK]

48. Paríž

Rose

Na chodbe som sa zrazila s Wivien. Ospravedlnila som sa jej a chcela som si ísť rýchlo pobaliť veci.

,,Amelia, počkaj!" zakričala za mnou. Nenapadlo mi opraviť ju, tak som sa zvrtla a uprela som na ňu pohľad.

,,Kúpila som ti tehotenský test," oznámila a nastavila ruku, v ktorej držala tú krabičku. Nadýchla som sa, upokojila sa a venovala jej ten najsladší úsmev, akého som bola schopná.

,,A na čo by mi bol?" zamrmlala som a podišla k nej. Tvár jej mierne zružovela, pravdepodobne som ju dostala do rozpakov.

,,Aby si zistila, či nie si náhodou tehotná," odpovedala a vystrela sa. Vtlačila mi obal do rúk a chtiac-nechtiac som si ho musela vziať.

,,A s kým?" opýtala som sa a myslela som to smrteľne vážne. Vedela som, že s Danielom tehotná byť nemôžem. Vytreštila tie modré oči a teatrálne vzdychla.

,,Predsa s mojím bratom."

Zatvárila som sa nechápavo: ,,S Trevorom?"

Zasmiala sa, ale videla som, že jej mierne leziem na nervy. ,,S Danielom..."

,,Ak ťa to poteší, kvôli tebe si ten test spravím."

Chytila ma pod pazuchu a ako najlepšie kamarátky sme vykročili hore po schodoch smerom ku kúpeľni. S povzdychom som sa zavrela na toalete a po niekoľkých minútach z nej vyšla s obrovským úsmevom na perách.

,,Budeš mať bábätko?" zvýskla a chystala sa ma objať. Včas som ju zastavila.

,,Nie, to by som sa neusmievala."

Úsmev jej povädol a popravila si vlasy.

,,Takže nie si tehotná?" uistila sa a ja som pokrútila hlavou. Pravdupovediac mi odľahlo, ešte som sa necítila na takú veľkú zodpovednosť.

,,Počuj, potrebujem sa dostať do Paríža."

Vyplašene sa poobzerala okolo seba a vtiahla ma do jednej z izieb. Bola vymaľovaná na svetložltú farbu, tak som tipovala, že bude patriť jej.

,,Dúfam, že ťa nikto nepočul. Na čo chceš ísť do Paríža?" spýtala sa ma a ťahala ma za ruku, až kým sme neprišli k jej posteli.

Sadli sme si a znova na mňa pozrela. Bolo mi to nepríjemné a navyše tie oči... Také isté mal aj ten bastard.

,,Potrebujem nájsť peniaze skôr, ako ich získajú tvoji bratia," vysvetlila som jej potichu, nevedela som, čo od nej očakávať.

,,Ty si tiež z mafie?"

Frustrovane som si položila hlavu do dlaní a vzdychla.

,,Wivien, skús sa zamerať na podstatné veci. Potrebujem sa dostať do Paríža, prosím."

Videla som, ako rozmýšľala. Len som nevedela nad čím. Či ma tam vziať, ako ma od toho odhovoriť či nebodaj komu to nahlásiť. Chytila som ju za obe ruky a intenzívne sa jej zadívala do očí.

,,Prosím ťa, počúvaj ma. Nezaoberaj sa nad tým, čo tam budem robiť. Vezmi ma tam, inak sa stane niečo zlé."

Vymanila sa z môjho zovretia a postavila sa. Niekoľko minút sa prechádzala po izbe, premiestňovala fotky a niečo si mrmlala. Spoznala som to podľa toho, že otvárala ústa a chytala sa za hlavu. Zrazu zastala, vzdychla a čakala, kým sa nám stretnú pohľady.

,,Je to hlúposť... Ale vezmem ťa tam."

Neveriacky som zažmurkala, mala som pocit, akoby sa mi to snívalo. Vyskočila som z postele a hodila sa jej do náručia.