Wild Rose! [SK]

19. Druhé stretnutie

Zamýšľala som sa nad tým, aké by to bolo, keby sa s Danielom stretnem na inom mieste a za iných okolností. Napríklad v bare. Ale to by som bola opitá a s najväčšou pravdepodobnosťou by sme sa spolu vyspali.

,,Myslíš na mňa?" vyrušil ma a moja tvár nadobudla ružovkastý odtieň.

Nervózne som si založila prameň vlasov za ucho. Ten idiot predo mnou sa znova lišiacky usmial, ale na moju otázku neodpovedal. To ma nahnevalo.

,,Odpovedz mi," povzbudila som ho a postavila sa pred neho.

,,Prečo by som mal?" ľahostajne pokrčil plecami.

Nesmiem naňho tlačiť, pripomínala som si.

Tiež som pokrčila plecom a nadvihla obočie. Nech si myslí, že je mi to jedno. Ležérne som si založila ruku do zadného vrecka na nohaviciach. Nenápadne som pozrela na Daniela. Na chvíľu zažmurkal a jazykom si navlhčil spodnú peru. Z ničoho nič ma potiahol za ruku a ocitla som sa na jeho svalnatej hrudi. Nechala som tam položenú ruku.

,,Ach, čo všetko by som s tebou rád robil," usmial sa a ukázal biele zuby. Moje srdce vynechalo zopár úderov za sebou a dych sa mi zrýchlil.

,,A čo také?" zašepkala som, pretože inak by sa mi zatriasol hlas.

Pustil ma, ruka sa mi zošuchla z jeho hrudi a začal chodiť po miestnosti ako tiger v klietke.

,,Je veľa možností, zlatko." Priblížil sa ku mne a chytil mi tvrdo tvár. ,,Ale najradšej by som ti odsekol jeden prst za druhým."

Toto som nečakala. Moje ústa sa otvorili a hneď aj naprázdno zatvorili. Zozadu ma objal a rukou mi tlačil nie veľmi príjemne na krk. Dochádzal mi kyslík a začala som sa dusiť. Jemu to zjavne neprekážalo, pretože mi naďalej zvieral krk a prstom mi prechádzal po spodnej pere. Prst mal hebký a jemný. Čakala som drsnejšie prsty na mafiána.

Cítila som, že blednem, nemala som skoro žiadny prísun kyslíka. Vyvalila som oči dohora, ktoré boli už určite podliate krvou.

Pustil ma. Len tak bez príčiny. A potom odišiel. Nechal ma tam stáť. Nohy sa mi podlomili a skĺzla som na zem. Hltala som kyslík a nadychovala sa.

Keď som bola ako-tak v poriadku, rozbehla som sa. Daniel nemohol byť až tak ďaleko a utiecť ho nenechám. Chcela som sa dozvedieť pravdu. Nohy sa mi rozbehli a utekala som ako o život. Zbadala som tmavú postavu, tak som sa rozbehla tým smerom. Neustále sa približovala, myslela som si, že Daniel spomalil. Moja myseľ ma však oklamala.

On totižto nespomalil, rútil sa priveľkou rýchlosťou priamo na mňa. Zažmúrila som do tmy, aby som sa uistila, že nemal nôž a nešiel ma zabiť. Našťastie nemal. Narazil do mňa, neustála som to a spadla som na zadok ako hnilá hruška. Pred mojím zrakom sa ocitla cudzia ruka. Vďačne som ju prijala a s hrôzou som pozrela do temných očí Bonda. Teda Trevora.

,,Čo tu, dopekla, robíš?!" zvrieskol na mňa, až som sa vyľakala.

,,Hľadám D-aniela," vykoktala som zo seba a mierne sa prikrčila.

,,Kto ti povedal to meno? Niekoho asi pôjdem zabiť!" vykríkol, bála som sa, že niekoho zobudí. Vypäla som hruď a dodala si trochu odvahy.

,,Jediný, koho môžeš zabiť, je Daniel. On mi to meno sám povedal."

,,V tom prípade," odsotil ma, aby mohol pokračovať v ceste. ,,Urob mi láskavosť a odkáž Danielovi, že ho čakám," otočil sa a znova sa rozbehol.

A to som si myslela, že Daniela už dnes neuvidím. Povzdychla som si. Ako prvú miestnosť som išla prehľadať svoju izbu. Tam som ho predsa stretávala najčastejšie. Vybehla som po schodoch a v rýchlosti som rozrazila dvere. Nič, prázdna izba. So sklamaním som zatvorila dvere. Poobzerala som sa napravo a potom naľavo. Nikde nič.

,,Daniel?" zašepkala som.

Všade bolo ticho, akoby sa zrazu všetci vyparili. S hlasným povzdychnutím som opustila tú izbu a naďalej som vykrikovala jeho meno. Vôbec som si neuvedomila, že je neskoro večer a všetci spia. Pomaly som išla po schodoch, bolo ťažké nezabiť sa na nich. V hrdle som mala sucho a oči som ledva udržala otvorené. Od únavy som horko-ťažko vyslovila nejakú zmysluplnú vetu.

Nezaujímalo ma, čo si o mne pomyslia ostatní, len som sa potrebovala dostať k vode a potom do mojej izby zvaliť sa na posteľ. Už len pri tomto pomyslení mi na tvári vyskočil úprimný, nefalšovaný úsmev. Poriadne som si ani nevidela pod nohy, musela som žmúriť a ako oporný bod som používala stenu. Bola chladivá, čo ma aspoň trochu zobúdzalo. Zívla som si.

Konečne som sa dostala do kuchyne, ale hneď som stíchla. Rozospatými očami som videla Daniela, ako na pult vyložil nejakú brunetu. Síce som dobre nevidela, čo sa tam dialo, ale vedela som si to domyslieť.

,,Neprestávaj, Dave," povedala tá bárbina a mne bolo do smiechu. On si vymyslel meno?

,,Neboj sa, Cara," zatiahol a zavrčal.

Počula som trhanie látky a ešte niečoho iného, preto som hneď vedela k čomu sa schyľuje. Musela som uznať, že to bola zábava, ale bol čas zakročiť. Vynorila som sa z kúta a ospalo si pretrela oči. Zablúdila som pohľadom k nim a zatvárila sa prekvapene. Naoko som zalapala po dychu.

,,Láska, prečo nie si v posteli? Vieš, že bez teba a tvojho teplého náručia nezaspím," vyhŕkla som potichu.

Obaja na mňa pozreli v ten istý moment. Daniel sa tváril šokovane a bruneta ma pohľadom zabíjala. Na sebe mala len podprsenku a nohavičky.

,,Kto je tá žena, drahý?" spýtala som sa a z očí mi vyhŕkli slzy. Nechala som ich tiecť dolu po líci. Cara naňho zazrela a strelila mu facku. Hlavou mu myklo. Tlmene som sa zasmiala.

,,Nikto," zavrčal.

Videla som, aký bol nahnevaný, že som mu prerušila nočnú zábavu. Dievčina mu znova uštedrila ďalšiu ranu, tentoraz silnejšiu. Určite to muselo bolieť a bola som si istá, že som to nechcela zažiť na vlastnej koži.

,,Idiot. Už mi nikdy nevolaj!" skríkla a zo zeme si zbierala svoje veci.

,,Nie je to tak ako to vyzerá!" zakričal za ňou, ale ona už dávno zabuchla dvere. Obrátil zrak ku mne. ,,Čo si to spravila?!"

Chcela by som všetkým poďakovať za podporu a povzbudivé komenty.
Aký máte názor na túto časť? Prosím, vyjadrite sa❤
Baruš