Wild Rose! [SK]

47. Vodka

Daniel

Výťah mierne zarachotil a zastal. Ťažké kovové dvere sa otvorili a brunetka vystúpila ako prvá. Všimol som si brata, ako sa jej díval na zadok. Mala ho malý, a keď chodila, divne ním krútila.

,,Nech ti nepadne slina, braček," varoval som ho so smiechom na krajíčku.

Pozrel na mňa a pretočil očami. Potom sa pohol vpred, tesne za tou riťkou.

Ocitli sme sa v miestnosti, kde na oboch stranách – pravej i ľavej – boli skrinky. Pravdepodobne trezory. Boli úplne vedľa seba natlačené a prišli mi malé. Ako tam Michael napchal toľko peňazí? Teda ak sú vôbec tu.

,,Pán Fields, tento trezor je napísaný na vaše meno," ukázala naň, ,,stačí zadať otvárací kód. Nechám vám súkromie, páni. Budem čakať pri výťahu."

Keď dopovedala, usmiala sa na Trevora a odcupitala k výťahu.

,,Tak a ideme na to," vyhlásil som a pomädlil si ruky. Trevor stál bližšie k trezoru, priam bol na ňom nalepený.

,,Dobre, toto musí vyjsť. Daj tam trojku," navigoval som ho.

Trevor chytil otvárací zámok a pootočil ním tak, aby sa dostal na správne číslo. Niečo cvaklo. Zatiaľ to išlo výborne.

,,Teraz dva," povedal som šeptom.

Zopakoval ten postup a znova sme počuli cvaknutie. Posledné číslo som už ani vysloviť nemusel, zadal tam aj sám číslo päť. Ozvalo sa najhlasnejšie cvaknutie a dvierka trezoru sa otvorili. Trevor sa nahol bližšie a potom zostal na mieste ako zamrznutý.

,,Čo tam tak stojíš?" skríkol som naňho.

,,Je prázdny," šepol do ticha.

Myslel som, že si zo mňa robí srandu, ale keď som k nemu prišiel a nazrel do tmavého trezoru, zistil som, že mal pravdu. Bol naozaj prázdny. Ničomu som nechápal. Otvorili sme ho, kód bol správny, tak kde sú peniaze?

Neznášal som takéto hry a podvody. Michael nás znova odrbal, nakoniec to Ameliino tetovanie ani nič neznamenalo. Dala si ho tam vytetovať sama a oklamala ma. Hnev, ktorý mi prúdil v žilách, ma donútil konať. Zatresol som dvierkami, čo narobilo strašný hluk. Hlasno som zanadával a stále som mal chuť do niečoho udierať.

,,Všetko bolo úplne zbytočné!" zvrieskol som.

,,Upokoj sa, Daniel," povedal Trevor a chystal sa ma priateľsky buchnúť.

Odskočil som od neho ako ranené zviera. Videl som, ako ublížene sa zatváril, ale netrápil som sa tým.

,,Musíme prehľadať jej byt," naznačil a pobral sa späť k výťahu.

Mňa nechal osamote so samými kovovými trezormi. Už som mal pocit, že zamdliem, zatočila sa mi hlava. Škaredo som zahrešil a aj napriek tomu, že som videl dvojmo, som sa vybral za bratom. Čakal poslušne s tou chutnučkou brunetou, čudoval som sa, že sa o nič nepokúsil.

,,Máš zlý deň, brácho?" zaspieval som falošným tónom hlasu.

Len na mňa neveriacky zazeral, ale neodvážil sa nič odpovedať. Oči sa mi zatvárali, mal som chuť ľahnúť si na tú tvrdú podlahu výťahu a zaspať. Výťah cinkol a my sme mohli vystúpiť.