Wild Rose! [SK]

17. Tajný znak

,,Ty!" vykríkla som po druhýkrát.

Nahnevane som podišla k nemu a zabodla mu ukazovák do tvrdej hrudi. Ach, tá kopa svalov. Adrenalín mi prechádzal celým telom, cítila som, že o chvíľu vybuchnem. Končeky prstov mi brneli vzrušením, akoby im chýbala pištoľ. Už dlho som nedržala v rukách nič čierne a nebezpečné. Mávla som rukou do vzduchu, aby ten pocit zmizol. Ale on zostal.

Daniel na mňa zízal a bolo to také okaté, až mi prišlo zle. Teraz keď som vedela jeho meno, sa môj život zmení od základov. Čo mi je po jednom mene? Nič! Ale toto meno – jeho meno – pre mňa niečo znamená. Znamená pre mňa víťazstvo a výzvu. Je to jediné meno, ktoré kedy v celej histórii mojej kariéry zostalo neprečiarknuté červenou fixkou. Jediný dôkaz toho, že D. Willson žije. Jediný dôkaz toho, že som zlyhala.

,,Už si ma dvakrát oslovila a už druhýkrát si sa nad niečím zamyslela. Asi som sa trochu stratil."

Daniel ma vytrhol z môjho potrebného myšlienkového pochodu.

,,Potrebujem zbraň," zašepkala som. Podišiel bližšie ku mne so založenými rukami na prsiach.

,,Neviem, či som starý a strácam sluch, ale mohla by si to zopakovať?"

Tak a teraz ja neviem, či si zo mňa robil srandu, alebo to myslel vážne.

,,Potrebujem zbraň!" zopakovala som hlasnejšie pre prípad, že by ma naozaj nepočul.

Na jeho tvári sa mihlo prekvapenie a vzápätí úškrn. Pery mu roztiahlo to stowattového úsmevu a jeho tvár zdobili jamky. Bol nehorázne zlatý a sexy, ale to som si nemohla priznať. Za toto by zabíjala každá. Len ja nie. Nechala som, nech sa mladý dosmeje a na tvár som si nasadzovala úsmev číslo tri. Ústa som roztiahla od ucha k uchu a vystrčila zuby. Svalmi na sánke mi mykalo od námahy, ale musela som sa obetovať. Podupkávala som si nohou, akože sa nudím.

Spoza košele, ktorú mal oblečenú, som videla, ako sa mu vlnia svaly. To bolo tým smiechom. Pohupoval sa na pätách, hrozilo, že sa každú sekundu prevráti a vážne si ublíži. Uprela som svoje nenásytné oči niekam inam, pretože by mi začali stekať sliny po brade.

Lačne som preglgla, bála som sa tej túžby, čo sa mi valila telom. V tomto momente sa mi zdal Daniel taký iný, ľudský. Nerobil si až tak veľmi srandu, nesnažil sa ma strápniť a čo bolo najdôležitejšie, nevyhrážal sa mi.

,,Daniel, prosím ťa, prestaň," povedala som potichu a začala si žmoliť prsty na rukách. Zdalo sa mi neuveriteľné, že sa až tak môžu potiť ruky. Šmýkali sa mi, preto som si ich utrela do nohavíc.

,,Tak ty prosíš, čo?" zatiahol ironicky.

A tu to máme. Všetko, čo som si myslela, že je preč, sa ako mávnutím čarovného prútika vrátilo. Trasúce sa ruky som si založila na hrudi, aby som skryla svoju nervozitu. Pohľad som sklopila, nemohla som čeliť tým prenikavým modrým očiam. Danielovi sa to nepáčilo a dvoma prstami mi chytil bradu a stlačením ma donútil zdvihnúť zrak.

,,Takto je to lepšie."

Znechutene som zvraštila obočie, starý záhadný pán D je späť. Niekde v mojom vnútri som pocítila túžbu. Túžbu vyplaziť mu jazyk. Mozog vyslal potrebné informácie na vykonanie procesu a ústa sa mi otvárali. Musela som ich rýchlo zaklapnúť, pretože som tušila, že by sa mu moje detinské správanie nepáčilo. Zuby mi cvakli a zaškrípali o seba, až ma to zabolelo. Rukou som si premasírovala sánku.

,,Ty by si chcela zbraň, však?" povedal prísne.

Oči sa mu zúžili a tá modrá nebeská farba akoby nabrala tmavý temný odtieň. O krok som odstúpila, niečo mi kázalo báť sa ho. Nemala som odvahu prikývnuť, nieto ešte prehovoriť. Dopriala som si jeden hlboký nádych a uvoľnene som vydýchla.

,,Ty-y... Ty si Willson!" chcela som zakričať, ale z hrdla sa mi vydral len tichý ston. No on ma aj tak počul. Srdce mi bilo ako o preteky a to som na žiadnych nebola.

,,Myslím, že tak sa volám," odvetil a pobavene na mňa pozrel.

Jeho oči boli znova prenikavo modré a tvár mu zdobil samoľúby úsmev alebo skôr úškrn. Nadvihla som obočie a vo vzduchu som urobila nejaké čudné gesto rukou. Daniel zdvihol pohľad a zarazene pokrčil obočie. Ach, aký bol zlatý. Povzdychla som si, prečo mu to nedochádza?

,,Ty vieš, že tak som to nemyslela. Si Willson, ste jedna z tých najmocnejších mafiánskych rodín na celom svete. Tak mi teraz povedz, prečo som tu?" vybalila som eso z rukáva a v duchu sa uchechtla.

Zmätene na mňa pozrel, že odkiaľ to tá malá mrcha vie. Oči mu skoro vypadli z jamôk a, povedzme si úprimne, bola by ich škoda. Znova som vo vzduchu nakreslila obeseného človeka priviazaného na slučke. V tomto momente to Daniel pochopil a rozbehol sa ku mne. Určite nečakal, že poznám tajný znak jeho rodiny. Rýchlosťou blesku som sa uhla a potom sa dívala, ako narazil do stola, zhodil všetky stoličky a spadol. Košeľa sa mu vyhrnula, takže som mala možnosť obzrieť si jeho vypracované brucho. S úsmevom na celej tvári som podišla k nemu a podala mu ruku. Znova na mňa zmätene pozrel a bol to taký roztomilý pohľad. Prevrátila som oči a s vypätím síl som ho zdvihla zo zeme. Keď už stál na nohách, zaťal ruky do pästí a chystal sa zaútočiť.

,,Hohohó, len pokoj Casanova. Nie som tu preto, aby som ťa zabila," schladila som ho. Ruku som mu položila na hruď a snažila sa ho odtlačiť. Teraz to bol on, komu bilo silno srdce.

,,Ty by si ma nevedela zabiť! Nie si jediná s vojenským výcvikom. Pokojne by som ťa vedel tu a teraz zlikvidovať," zahromžil a založil si ruky na prsiach. Dych sa mu upokojoval. Privrel viečka a pokrčil obočie.

,,Ale ty ma nezabiješ, však?" zatiahla som sladko a oblizla si pery. Uprel pohľad na moje pery a lačne preglgol. Vedela som si až príliš jasne predstaviť, čo sa mu prehráva v hlave. A oblečená som určite nebola.

,,Na to si príliš cenná," povedal chrapľavo. Teraz to bol on, kto nadvihol obočie a čakal na moju reakciu.

Ahojte!
Konečne tu máme prázdniny, však? Som zvedavá na vaše reakcie.
Milujem vás❤
Baruš