26. Návrat

991 69 8
                                    

Pozerala som naňho dobrých päť minút, akoby ma niečím obarili. Nevedela som sa pohnúť, mala som pocit, že mi mozgové bunky vypovedali službu. Daniel? Daniel bezvýznamne zabíjal? To nedávalo zmysel. Odkedy som tu, tušila som, že s ním niečo nie je v poriadku. Je to predsa mafián! Ale že by vraždil len tak? Musel mať na to dôvod. Daniel mal vždy na všetko dôvod.

Svoj pohľad som uprela na Petra, ktorý sa ešte spamätával z toho, čo mi práve povedal. Tvár mal schovanú v dlaniach, akoby sa za to hanbil.

,,Peter? Je všetko v poriadku?" oslovila som ho a odtiahla mu ruku z tváre.

,,Jasné, Amelia," povedal a obdaril ma žiarivým úsmevom. ,,Vždy je všetko v absolútnom poriadku!"

Pozrel mi do očí, z ktorých sršal hnev a nenávisť. Zaskočilo ma to a pravdupovediac aj hlboko zasiahlo niekde v srdci. Na tvár som nasadila nečitateľný výraz, masku, pod ktorou vo mne bublalo sklamanie.

,,Prepáč," znova sa mi ospravedlnil. Postavil sa a položil mi obe ruky na plecia. ,,Je mi to ľúto. Správam sa ako nejaký rozmaznaný pubertiak a to ma pôvodne vychovali ako jedného z nich! Ako mafiána..."

Uprel na mňa tie veľké oči, ktoré sa leskli zrejme od potlačovaných sĺz. A to som si myslela, že chlapi neplačú. Frustrovane som si zašla do vlasov a poriadne si ich rozstrapatila. Všimla som si, že sa na Petrovej tvári zjavil náznak úsmevu.

,,Som ti na smiech?" spýtala som sa naoko urazene a kvôli efektu si založila ruky na prsiach. Mala som tušenie, že Peter spoznal moje hranie. A nemýlila som sa.

,,Nesmejem sa na tebe," povedal priškrteným hlasom a snažil sa potlačiť ďalšiu vlnu smiechu.

,,Prečo si včera nechcel piť alkohol?" vysypala som zo seba a hneď si dala ruku na ústa. Otvárala som ústa, že poviem niečo na svoju obranu za takú netaktnú otázku. Najradšej by som si strelila facku. Nikdy nepremýšľam nad tým, čo vypustím z úst. Peter ale mávol rukou, nech to nechám tak.

,,Hmm, prečo nepijem? Je to hlavne kvôli tomu, že mi vlastne rodičov zabil alkohol. A drogy. Nechcem skončiť tak ako oni, preto nepožívam alkohol. Nechcem byť ako tí mladí chalani, ktorým ide len o to, ako sa opiť v každom voľnom okamihu. Tým, že si ma donútila piť, tak sa mi v hlave niečo pomotalo. Alebo ja neviem. Mal som v hlave obrazy svojich mŕtvych rodičov, preto som vykrikoval nezmysly. Aby som neklamal, tak ti poviem jedno tajomstvo."

Napäto som počúvala, dokonca som si sadla na posteľ.

,,Nechutí mi alkohol."

Zatvárila som sa zdesene, prekvapene a vydesene zároveň. Ruku som si položila na srdce.

,,Ó, nie!"

Vyvalila som oči, že mi muselo vidieť len beľmo.

,,Si prvá, ktorá to vie," sadol si vedľa mňa a pravú ruku mi položil na stehno. Toto gesto mi prišlo príliš intímne, príliš dôverné a také, ktoré by som dovolila len vážnej známosti. On si to asi uvedomil ešte skôr než ja a rýchlo stiahol ruku späť.

,,To ma dojalo," zotrela som si neviditeľné slzy a zaklipkala mihalnicami. Za to som si vyslúžila silný úder do ramena a izbou sa konečne rozľahol jeho smiech. Nechcela som ho v tom nechať samého, tak som sa tiež rozosmiala. Kašeľ, ktorý ma trápil pred pár dňami, sa akoby zázrakom vyparil a moje telo dobývala už len príšerná bolesť hlavy.

,,Môžem sa ťa spýtať ešte jednu otázku?"

Zdalo sa mi, že chvíľu spracovával to, čo som práve povedala, ale nakoniec prikývol.

,,Ale bude to delikátna otázka," varovala som ho šeptom.

,,Pýtaj sa," vyzval ma a pomrvil sa na posteli. Dopriala som si hlboký nádych a vďačne som vydýchla. Srdce sa mi rozbúšilo viac ako bolo normálne.

,,Prečo si ma pobozkal?"

A je to vonku. Pozorne som si všímala jeho tvár a hľadala kľúčové emócie. Ale nič som nenašla. Svoj výraz si strážil veľmi dobre.

,,Ak ti mám pravdu povedať, neviem. Možno za to môže ten alkohol a možno aj nie. Nechcem ti klamať, ale jedno viem isto. Niečo ma k tebe ťahá. Nejaká neviditeľná sila poťahuje za nitky a priťahuje ma k tebe, Amelia."

To, akým tónom vyslovil moje meno, vo mne vyvolalo triašku.

,,Peter," oslovila som ho a chytila mu obe ruky, ,,ja a ty, z toho by nič nebolo. Pre mňa si najlepší kamarát, ktorého som nikdy nemala. Nefungovalo by to. Ty by si sa do mňa, pravdepodobne, časom zaľúbil, ale ja... ja zostanem navždy chladná. Nie som schopná milovať."

Medzitým, ako som rozprávala, som sa postavila a prechádzala sa po izbe ako hladný lev v klietke.

,,To... to je v poriadku. Úplne ťa chápem, chápem, že sa nechceš viazať... Vieš čo? Musím byť v kuchyni, m-mám niečo na práci."

S týmito slovami sa vytratil, asi som ho rozrušila a urazila v jednom. To sa môže podariť len mne! Išla som si opláchnuť tvár studenou vodou a hneď som si vydrhla aj zuby. V izbe ma už čakala moja uniforma aj s rozvrhom na dnes. Zbežne som si ho prezrela. Preboha, prečo mám akurát teraz službu v kuchyni? Vždy ma všetko postihne v tom najnevhodnejšom okamihu. S nechuťou som si obliekla tie extra mini šaty a vyrazila do kuchyne. Musela som si obuť lodičky, pretože ,,moje" konversky sa zázrakom vyparili. Marie asi umývala podlahu, pretože sa mi pošmykoval podpätok z jednej strany na druhú. Myslela som si, že sa o chvíľu sklátim k zemi a že niekto bude musieť pozbierať moje pozostatky. Keď som prišla do kuchyne, Peter tam našťastie nebol. Namiesto neho som stretla Marcusa, ktorý mi len rýchlo odkýval a hrnul sa späť niekam dozadu.

,,Prečo je tu taký zhon?" spýtala som sa jedného chalana. Myslím, že to bol ten barman z párty. Vydesene sa na mňa zadíval, obočie mu vystrelilo nahor a pery sa mu sformovali do tvaru o.

,,Už sa vracajú," riekol a odnášal veľkú tácku do jedálni. Zostala som zarazene stáť na mieste, nohy mi skameneli a môj mozog akoby niečo tušil, len to predo mnou veľmi dobre skrýval.

,,Kto? Kto sa vracia?"

Spýtala som sa, ale nik mi neodpovedal. Teda...

,,Predsa ja, miláčik."

Ani som sa nestihla obzrieť za tým známym hlasom a už som mala cudzí jazyk v ústach. Jeho ruka našla môj zadok v tej krátkej sukni a poriadne mi ho stlačil. Ach nie, len toto nie!

Skoro po mesiaci sa hlásim s novou kapitolou. Chcela by som ju venovať všetkým mojim verným čitateľom a chcela by som vám poďakovať za podporu a trpezlivosť. Budem sa snažiť písať pravidelne, snáď sa mi to aj podarí. A teraz, čo vravíte na novú kapitolu? Amelia teda Petrovi zlomila srdce, čo? A kto sa nám vrátil?😱 Mám vás neskutočne rada❤❤
Baruš

Wild Rose! [SK]Where stories live. Discover now