Wild Rose! [SK]

33. Komplikácie

Cítila som, ako ma niečo šteklí na zátylku. Pomrvila som sa, tentoraz ma zasa niečo pošteklilo na päte. Ešte stále som bola v ríši snov, ale netušila som, že sen mohol byť až taký reálny. Pocítila som niečo na ruke, prevrátila som sa na bok a ďalej spala. Teda, aspoň som sa o to snažila. Skopla som zo seba prikrývku, už aj tak mi bolo dosť teplo. Teraz sa mi niečo alebo skôr niekto hral s vlasmi. Odhrnul mi prameň, ktorý som mala na tvári a opakovane ho sfukovala. Vzdychla som, keď mi niečie prsty prešli po chrbte. Vzápätí som sa striasla zimou a po tele mi povyskakovali chĺpky. Odfúkla som si vlasy, ktoré mi znova padli do tváre a potom som pocítila na líci slabý dotyk. Akoby pohladenie. Pretočila som sa na druhú stranu. Vedela som, že som niečo priľahla, ale nebrala som na to ohľad.

Teda až pokým niekto nezvrieskol. Krik sprevádzala jedna nadávka za druhou. Vystrašene som otvorila oči a okamžite som sa vystrela do sedu. Pozrela som smerom doprava a moje oči sa stretli s modrými. Všimla som si, že sa Daniel pozeral na svoju ľavú ruku a druhou si trel nos, pričom sa mu na tvári vytvorila bolestná grimasa.

Otočila som sa k nemu a zadívala sa mu na nos. Bol opuchnutý ešte viac ako včera, fľaky sa mu sfarbili do tmavofialova. V srdci ma zabolelo, akoby ma niekto tisíckrát bodal nožom. Zdvihla som ruku do vzduchu, ale potom som ju naspäť položila na posteľ. Bolo mi zle zo seba. Ešte včera mi bolo jedno, čo som mu spôsobila. Ale dnes ma bodal taký osteň viny, akoby mi niekto opakovane stláčal potrebné vnútorné orgány. Cítila som sa pod psa. V žalúdku ma pichalo, bolo mi na vracanie.

Znova som zdvihla ruku a teraz som aj urobila to, čo som pôvodne zamýšľala. Opatrne som ho pohladila na líci tak, aby som sa nedotkla jeho nosa. Privrel oči a spokojne vzdychol. Ruku som si zložila späť do lona, ale pohľadom som visela na Danielovi.

Zhlboka na nadýchol, nasal do nosa vzduch tak prudko, až sa mu rozšírili nozdry. Netušila som, čo chcel spraviť, ale potom, ako si priložil k nosu ruku, mi to doplo. Zavrela som oči, tuho som tisla viečka k sebe a zapchala som si uši. No aj tak som počula ten odporný praskavý zvuk, ktorý sa ozval potom, čo si sám Daniel napravil nos. Bez lekárskej pomoci.

Opatrne som otvorila oči, akoby som sa bála toho, čo uvidím. A mala som pravdu. Ten pohľad bol jednoducho príliš... nechutný. Nos bol síce už rovný, ale nabral červený odtieň a kvapkala mu z neho karmínovočervená krv.

Pozorovala som jednu kvapku, ktorá si razila cestičku priamo z nosa, zachytávala sa mu na miernom strnisku, stekala mu po brade a nakoniec kvapla na bielu plachtu. Opäť som zdvihla zrak, aby som videla, ako sa tváril. Tvár mu zdobil mierny úsmev, ale obočie mal pokrivené a okolo neho sa mu vytvárali vrásky.

,,Neboj sa, o chvíľu budem vyzerať znova tak príťažlivo ako predtým," povedal pobavene, keď videl, s akým údivom naňho pozerám. Pokrútila som hlavou, že je mi to jedno, že mi nezáleží na jeho vzhľade.

,,Bola by som pokojnejšia, keby si šiel do nemocnice," prehovorila som prosebne.

Bolo mi ho ľúto, chcela som sa mu ospravedlniť, ale nevedela som vyjadriť slovami, čo cítim. Daniel si povzdychol a rukou si prešiel po vlasoch. Mohla som tak vidieť tie jeho nezvyčajne plavé pramene medzi hnedými.

,,Budem v poriadku, Amelia, ver mi. Ale keď ti to urobí radosť, poviem nášmu súkromnému lekárovi, aby sa na to pozrel."

Mohlo mi napadnúť, že nepôjde len tak do verejnej nemocnice. Súhlasne som prikývla a on sa usmial takým spôsobom, ktorým mi cez brucho prešlo desiatky motýľov. Znova som však pocítila mierne nepríjemné chvenie.

Daniel už sedel na posteli a zdvíhal si zo zeme veci, ktoré tam včera skončili. Poobzerala som sa po izbe, večer som na to nemala veľmi čas.