Wild Rose! [SK]

55. Humor a láska

Dopadli sme na posteľ, od pása nahor nahí. Stále som mala na sebe tú úzku sukňu a on nohavice. Bola som síce bosá, za to Daniel mal aj lakované topánky a ponožky. Ruky som si zaplietla do jeho vlasov a zaťahala som za ne. Odtiahol sa a veľkými modrými očami sa na mňa zadíval. Prstom mi prechádzal cez krivku pása až po kľúčnu kosť. Nedala som najavo, že ma to neuveriteľne šteklilo.

,,Dnes máš hravú náladu," skonštatoval a perami sa prisal na môj krk. Stále som mu prstami zvierala pramene vlasov a popritom sa usmievala.

,,Pretože som šťastná," odvetila som šeptom a pritiahla si jeho tvár k bozku. Vtiahol mi spodnú peru medzi zuby a potiahol. Slastne som vzdychla a rukami hľadala pracku od opaska.

,,Môžem sa spýtať, čo ťa učinilo šťastnou?" spýtal sa pobavene.

Ustúpil, čiže mi zmaril môj plán a kvokol si. Naklonila som sa, aby som zistila, čo robí. V rýchlosti si rozviazal šnúrky na topánkach a vyzul si ich. Potom si stiahol čierne ponožky a znova sa vrátil ku mne. Za ten čas som sa stihla posunúť do stredu postele, pretože vtedy sme boli na kraji, čo mi nebolo príjemné. Vyliezol za mnou po štvornožky ako nejaký dravec.

,,Ty," odpovedala som mu na predošlú otázku.

Nad mojou odpoveďou sa úprimne usmial. Oči mu zažiarili a mne zaplesalo srdce. Je možné, že by sa potešil dieťaťu? Tá myšlienka mi z hlavy, však rýchlo vyprchala keď mi Daniel chytil pás sukne. Začal mi ju sťahovať dolu, tak som mu pomohla zdvihnutím panvy. Odhodil ju a ja som pred ním zostala už len v nohavičkách.

,,Nie si príliš naobliekaný?" zahlaholila som a začala som mu odopínať nohavice.

,,Zlato, čo si taká nedočkavá?"

Naklonil sa k môjmu uchu a jemne ho zubami potiahol. Vzdychla som, na čo sa len pobavene zasmial. Keď videl, ako prosebne naňho hľadím, sám si odopol nohavice a vyzliekol si ich. Potom nasledovali boxerky, a keď bol už úplne nahý, opäť sa sklonil nado mňa. Na sebe som mala čipkové nohavičky, ktoré onedlho skončili na zemi. Spolu s ďalšou kopou oblečenia. Dal mi prameň vlasov za ucho a venoval sa môjmu krku.

,,Dopekla!" zahromžil po chvíli a nervózne sa poškriabal vo vlasoch.

,,Čo sa stalo?"

Podoprela som sa na lakťoch, aby som mu mohla pozrieť do očí. Dobre, že si nevytrhal všetky vlasy. Netušila som, čo ho rozhodilo, ale veľmi ma to zaujímalo. Že by sa trápil pre ten krátky pobyt vo väzení? Alebo pre niečo iné? Zistil o mojom neplánovanom tehotenstve? Srdce mi poskakovalo ako netrpezlivý kolibrík a hruď sa mi zrýchlene zdvíhala a klesala.

,,Nemám kondóm," povedal po chvíli dosť rozzúrene.

Aby som neklamala, uľavilo sa mi, že sa pozastavil nad takou banálnosťou. Klesla som do perín a tvár si prekryla rukami. A rozosmiala som sa. Môj smiech mi znel príliš čudne, príliš vysoko a piskľavo, ale bol od srdca.

Z ničoho nič mi chytil ruky do svojich a uväznil mi ich po bokoch hlavy. Naklonil sa k mojej tvári, až sme sa dotýkali nosmi.

,,Je ti niečo smiešne, miláčik?" vydýchol a mňa ovanul jeho mentolový dych.

Pokrútila som hlavou, snažila som sa tváriť vážne. Naozaj som sa snažila, ale pri pohľade na jeho skrčené obočie a jamky v lícach som sa musela usmiať. Jeho kamenný výraz tiež vystriedal úsmev a zvalil sa na druhú stranu postele. Vedľa mňa. Nechápala som, čo robí, tak som sa otočila nabok. Ležal na chrbte, takže som si mohla vychutnať jeho vypracované brucho a...

,,Pozor, slintáš," upozornil ma netaktne. Naschvál som si zotrela imaginárnu slinu a vyplazila mu jazyk.

Postavila som sa a otvorila nočný stolík, ktorý stál pri mojej posteli. Naklonila som sa, aby sa mi tam zmestila celá ruka a vyhrabala som odtiaľ posledné balenie kondómov. Víťazoslávne som ním zamávala vo vzduchu, na čo sa Daniel prekvapene posadil.