Wild Rose! [SK]

21. (Ne)milé potešenie

,,No tak, zlato. Viem, že to chceš. Nebráň sa tomu," líškal sa Daniel a šepkal mi do ucha rôzne veci.

Týmto mi vôbec nepomáhal. Čím viac ma obsypával lichôtkami, tým viac porušil moje, už aj tak naštrbené, sebaovládanie.

Nevyspi sa s ním. Nevyspi sa s ním, opakovala som si.

Mala som pocit, že mi to pomáha. V skutočnosti som klamala. Chcela som sa s ním vyspať, ale prečo? Moje telo to chcelo. Rozum sa bránil a neustále na mňa kričalo moje vnútro.

Uniesol ťa, ty koza!

Akoby som videla ešte aj červené blikajúce svetlo. Zavrčala som. Takto to ďalej nešlo. Ako to, že som sa nevedela rozhodnúť?

,,Takto sa mi to páči, miláčik," zasmial sa.

Vôbec ma nepochopil! Keď vrčím, som naštvaná, nie roztúžená. Otvorila som ústa, že mu to vysvetlím. Daniel to pochopil ako pozvanie, pretože mi strčil jazyk do úst. Nemohla som povedať, že to nie je príjemné. Užívala som si to a veľmi. Len keby tu bol namiesto Daniela niekto iný. Niekto s kým by mi nevadilo vyspať sa. Skúmavo mi prechádzal jazykom po zuboch. Nepokojne som sa zavrtela, pokrčila nohy a stisla kolená k sebe. Daniel pokračoval a moje hradby odporu sa rútili. Pokrútila som hlavou, aby som odtiaľ vyhnala všetky myšlienky, musela som mať čistú a triezvu myseľ.

Ach, čo sa to so mnou deje?

Ruky mi samé od seba vystrelili a zaborili sa mu do vlasov. Mal ich také hebké... Prehrabávala som sa medzi nimi a skusmo som jednu šticu potiahla.

,,To bolo za čo?!" obraňoval sa a s úsmevom na perách mi vyhrnul tričko ešte vyššie.

Moje obnažené telo okamžite pocítilo chlad a striaslo ma od zimy. Ruky mi vložil pod chrbát a načahoval sa za zapínaním podprsenky. Keď našiel prvý háčik, začal ním poťahovať. Raz na jednu stranu, potom na druhú, ale nie a nie to odopnúť.

,,Sakra!" zahromžil a na lícach sa mu vytvarovali dve roztomilé jamky. Zachichotala som sa, pretože mi to prišlo vtipné.

Hodil na mňa nahnevaný pohľad, že ako si dovoľujem zasmiať sa v takej vážnej situácii. Znova ma pochytil smiech, tentokrát kvôli jeho výrazu. Pokrčil obočie, až mu zostala len rovná čiara. Pozrel sa hore na strop a zrejme nad niečím premýšľal. Zrazu sa pohol a rukami spočinul na mojom bruchu. Potom som videla všetko rozmazane, pretože mi zrak zahaľovali slzy.

Ten bastard ma šteklil. A ja som to priam z duše nenávidela. Chichotala som sa ako bláznivá pubertiačka, ktorá zbadala v obchode nejakú super vecičku. Opakom ruky som si utierala slzy, aby som lepšie videla. Alebo skôr niečo. Lenže z nejakého dôvodu sa mi to nedarilo. Neviem, či to bolo tým, ako ma Daniel neustále šteklil, alebo to malo inú príčinu. Fakt bol ten, že mi oči zalievali nové a nové slzy.

A tak mi noha v tom momente vystrelila do vzduchu a trafila som ho do citlivej časti tela. Predtým, než som sa prevrátila, som uvidela jeho zmučený výraz a potom som počula buchot na zem. Práve som zhodila Daniela. Ruky som si dala rýchlo za chrbát a zapla si ten jeden háčik, ktorý sa mu podaril odopnúť. Tričko som si stiahla späť na brucho, aby zakrývalo to, čo malo. S úsmevom na tvári som zoskočila z postele a chcela som sa pobrať preč.

Keď som vykročila ľavou nohou, niekto – Daniel – ma za ňu chytil a potiahol. Na jednej nohe som sa nedokázala udržať viac než dve sekundy, a tak som s obrovským buchotom spadla na zem. Pád mi vyrazil dych, tak som chvíľu vyzerala ako balón, ktorý už-už praskne. Našťastie som chytila dych prv, než by som umrela. Roztvorila som ústa a snažila sa do seba dostať vzduch.

Nádych, výdych.

Na nohe som pocítila pevný stisk a vzápätí na to ma Daniel ťahal smerom k sebe. Ocitla som sa pod ním a mala som možnosť kochať sa tými neskutočne modrými očami. Ruky mi položil na boky, aby som sa nemohla pohnúť.

,,Veď ja ti to raz spočítam, Summersová. Ty ešte uvidíš," zahromžil, keď bol naklonený k môjmu uchu.

Vydesene som sa pozerala. Oči roztvorené od strachu. Čo bude nasledovať teraz? Presunul sa k mojim perách a chvíľu sa na ne díval. Akoby rozmýšľal čo urobiť. Nakoniec sa ma ľahko dotkol na kútiku úst. Bolo to ako pohladenie motýľa, čo mi naňho nesedelo.

,,Uvidíme sa o týždeň, miláčik."

Postavil sa, nechal ma tam ležať. Triasla som sa, sama neviem od čoho. Telo mi vibrovalo, nedostalo to, čo chcelo. Čo sa s ním porobilo? Ako to, že ma nepretiahol? Započula som tresknutie dverí a za tým nasledoval dupot po schodoch. Ani len v najlepšom sne by som tomuto neuverila. Že by ma nechal na pokoji a odišiel. Verila som, ba priam som bola presvedčená, že keď sa vráti, budem musieť znášať niečo oveľa horšie.

Postavila som sa, nohy sa mi triasli. Chcela som sa ísť dole napiť, ale vedela som, že by to nedopadlo dobre, keby stretnem Daniela. Nechcela som ho dráždiť. Bola som rada, že ma nechal na pokoji, aj keď moje telo hovorilo niečo iné. Stihla som si vyzuť tenisky a potom som unavená odkväcla na posteli.

Dobrú noc, Amelia.

Nevedela som, že tak skoro pridám kapitolu. Ale keďže som chorá a nič iné nemôžem robiť😅 Snáď sa vám páčila, poteším sa hocijakej odozve❤
Baruš