Wild Rose! [SK]

54. Detské časy

Lekár so mnou ešte chvíľu zostal, aby mi vysvetlil potrebné veci o tehotenstve. Keď odišiel, pochytila ma slabá chvíľka a rozplakala som sa. Len som netušila, či od smútku, alebo radosti. Ľahla som si a zaborila tvár do mäkkého vankúša. Slzy tam zanechávali mokré stopy, čo ma v tom momente netrápilo. Zakryla som sa až po uši a snažila som sa zaspať. Lenže to sa mi nedarilo. Hlava mi išla vybuchnúť a myšlienky som mala rozhádzané na všetky strany. Zo všetkého najviac ma začalo trápiť to dieťa. Muselo sa to stať ešte predtým, než Daniela postrelili a vzali do nemocnice. Odvtedy ubehol len týždeň. A podľa lekára som bola tehotná už tri týždne. Bože, ono sa to muselo stať, keď sme sa prvýkrát spolu vyspali...

Bolo mi zle od žalúdka. Mala som pocit, že mi srdce zvierala neznáma ruka a snažila sa ho rozdrviť. Bola som si istá, že si to dieťa nechám, len som sa bála, ako na to zareagujú ostatní. Panebože, ja budem matkou a Daniel... otcom. Tušila som, že toto neplánoval. Určite ma nechcel uniesť a urobiť mi dieťa. To som nechcela ani ja. Nikdy som nepremýšľala nad tým, že by som jedného dňa bola matkou. Mala som otrasné detstvo, takže som usúdila, že by som bola zlá matka. Lenže teraz, keď to tak osud z nejakých príčin zariadil, vedela som, že sa o dieťa postarám. Či už sama, alebo s niekým.

Opäť som si priložila obe ruky na brucho. Na tvári sa mi znenazdajky objavil úsmev, čo mi dodalo odvahu. Odteraz už na to nebudem sama. Odteraz musím dávať pozor na dva životy.

Lekár mi povedal, že ma popoludní prepustia. Ten otras mozgu nebol až taký vážny, ako si mysleli, preto nemalo zmysel, aby som tu zaberala miesto. Na raňajky mi sestrička priniesla ovocný jogurt. Keď som ho zjedla, bola som stále hladná. Odpojili mi infúziu, pretože o päť hodín konečne vypadnem. A to doslova.

Zaujímalo ma, ako zistili moje priezvisko. Doklady, ktoré boli navyše nepravé, som vyhodila a ja sama som netušila, ako sa volám. Ale páčilo sa mi ako to znelo. Rose Fieldsová. Moje nové ja.

V izbe na samotke som sa nepredstaviteľne nudila. Nemala som tu televíziu, kde by som mohla pozerať nejakú zábavnú reláciu. Nepriniesli mi žiadne magazíny a časopisy. Dokonca ani knižku. Čo by som dala za to, aby som mohla niečo robiť. Hoci aj lámať si hlavu nad nevyriešiteľnými krížovkami. Lenže takto mi zostával len spánok. Alebo som chodila na toaletu. A to dosť často, čo ma už unavovalo. Ak to takto pôjde aj ďalej celých deväť mesiacov, asi sa zbláznim a pošlú ma naspäť na psychiatriu.

Mladá Rose nezvládla tehotenstvo, zošalela.

Už som videla ten populárny titulok. Znova som sa vrátila k myšlienkam na to malé. Na ten malý život, ktorý sme stvorili. Opäť som si priložila ruku k bruchu a s úsmevom na tvári som zaspala.

***

Prebudilo ma nejaké štuchanie do pleca. Zívla som a otočila sa na druhý bok s nádejou, že to prestane.

,,Slečna," ozval sa jemný hlások.

,,Slečna, je čas ísť domov," znova mnou pomykala.

Na to som už otvorila oči a rozospato si ich pretrela. Opätovne som zívla. Otočila som sa a usmiala sa na tú milú zdravotnú sestričku. Pomohla mi vstať a doniesla mi moje čisté oblečenie. Vyzliekla som si nemocničnú košeľu a obliekla si bielu blúzku. Pokým som si zapínala gombíky, ona ustlala posteľ. Rýchlo som si zapravila sukňu a mohla som vyraziť domov.

,,Slečna, čaká tam na vás pán Willson," oznámila mi.

Udivene som na ňu vypúlila oči. Odľahlo mi, že Daniel nebol vo väzbe. Priečilo sa mi už aj, keď sa ponevieral okolo policajtov. Hocikedy a hocikde ho mohli obviniť za mafiánske vraždy a šupnúť ho do cely na doživotie.