Wild Rose! [SK]

41. Tetovanie

Náhle uvedomenie si mojich citov ma dostalo do kolien. Stratila som rovnováhu a zošuchla som sa na podlahu. Z veľkej diaľky som zachytila Danielov zúfalý výkrik. Rozostreným zrakom som zbadala, ako vyskočil z nemocničnej postele a kľakol si vedľa mňa. Hlava sa mi ešte stále točila, bola som trošku dezorientovaná, ale inak som sa cítila... v pohode.

Schovala som si hlavu do dlaní, aby som sa upokojila. Moje srdce tĺklo, akoby som práve dobehla maratón. Dunelo mi v ušiach, tak mi chvíľu trvalo, kým som zaostrila zrak na osobu sediacu vedľa mňa. Pohľad sa mi stretol s jeho modrým. Akoby som sa topila v oceáne.

,,Amelia?"

Už som počula normálne, zreteľne. Zažmurkala som, aby som vyhnala všetky nepotrebné slzy z očí. Položil mi dlane na rozhorúčené líca a naklonil sa bližšie ku mne. Takto som mala možnosť preskúmať všetky nedokonalosti a detaily jeho tváre. Uprene sa na mňa díval a hľadal na mojej tvári nejakú emóciu.

,,Ja..." prečistila som si hrdlo a pokračovala som.

,,Ja som si niečo uvedomila."

Naklonil hlavu nabok a vyzeral, že čaká na moje vysvetlenie. Z nejakého neznámeho dôvodu mi pripomenul môjho plyšového macka z detstva.

,,Myslím, že ťa milujem," zašepkala som tak potichu a bála som sa, že to nepočul. Na opakovanie takejto vážnej veci som ešte nemala odvahu.

Daniel akoby skamenel, ani sa nepohol, žiadny náznak emócie, ani nepatrný úsmev. Nič. V tom momente sa mi srdce ešte viac rozbúšilo, obávala som sa spätnej reakcie. Tvárou sa mu mihol prekvapený výraz, ktorý hneď vystriedal ten najkrajší úsmev. Úsmev venovaný len mne.

S úľavou som vydýchla a hodila sa mu okolo krku. Odtiahol mi vlasy nabok a pobozkal ma na ucho. Cítila som, ako mu bilo srdce zarovno s mojím. Na malý moment mu prestalo tĺcť, ale hneď sa rozbúšilo, keď som mu rukami prechádzala po hrudi. Bruškom palca mi prešiel po obnaženej pokožke nad uchom. Nosom nasal vzduch a vrhol sa mi na pery. Zalapala som po vzduchu, potiahla ho za vlasy a s vervou mu opätovala bozk. Strniskom ma poškriabal na brade a pevnejšie mi zovrel tvár v dlaniach.

,,Asi ruším, čo?" prerušil naše srdcervúce bozky mužský hlas.

Dopekla s tebou, Trevor! Odtrhli sme sa od seba, obaja rozžiarení. Určite som bola červená ako pivónia, Danielove oči žiarili a tancovali mu tam iskričky hravosti. Alebo som si to len nahovárala.

,,Už si ma odhlásil?" zašvitorila Wivien a vrhla sa na svojho brata.

,,Áno, pobaľ sa a odveziem ťa domov," dal jej pusu do vlasov.

Pri nich mi to prišlo také zvláštne. Že sa dokážu správať ako normálna rodina.

,,Máme vás tu vôbec nechať samých? Veď zobudíte celú nemocnicu!" otočil sa na nás Trevor a rozrehotal sa. Ak som vtedy nebola dosť červená, tak teraz som pocítila horúčavu všade, nielen na lícach.

,,Neboj sa, my vieme byť aj potichu. Však, zlato?" zasmial sa Daniel a spolu s bratom si tľapli. Neznášala som tieto bratské posmechy.

,,Alebo jednoducho odídem a budeš si musieť poradiť sám so svojou erekciou," uškrnula som sa s pohľadom upreným na jeho vypuklinu v teplákoch.

Na to Trevor vypukol do hurónskeho smiechu a nevedel prestať. Daniel pokrútil hlavou, ale nezabránil úsmevu, ktorý mu preťal polovicu tváre. Jeho sestra tiež dlho neudržala smiech, čo sa dral na povrch. Zatiaľ čo si balila veci, zväčša knihy, sa potichu smiala. Prevrátila som očami a chcela sa postaviť. Daniel si ma otočil chrbtom k sebe a tuhšie si ma privinul. Wivien nad nami sladko vzdychla, Trevor sa záhadne usmial a žmurkol na svojho brata.

,,Ako vidím, nevadí ti, že zostávaš v nemocnici," poznamenal a zachechtal sa.

,,Keď som s ňou, tak nie," povedal a venoval mi bozk do vlasov. Zachvela som sa a oprela sa o jeho vypracovanú hruď. Otočila som sa a dala mu bozk na pery.

,,Och, vy ste takí sladkí," vzdychla Wivien a rozbehla sa k nám. Stále sme kľačali na zemi, tak sa musela zohnúť. Objala ma a Danielovi hravo postrapatila vlasy.

,,Drž sa jej. Je to milé dievča," zašepkala mu do ucha.

Pri jej starostiach ma zahrialo u srdca, cítila som sa, akoby som našla... domov.

,,Ja viem, sestrička."

Pobozkal ju na obe líca a potom aj s Trevorom odišli.

,,A sme sami, miláčik," zapriadol mi do ucha a jemne ma pohryzol.

Prikývla som, náhle som stratila slová, jeho činy a skutky ma pripravili o dych. Zamilovala som sa do jeho očí, do jeho žiarivého úsmevu a do jeho odzbrojujúcich slov, ktoré ma vždy prekvapili. Pretože Daniel dokázal vždy prekvapiť, každým gestom a dokonca aj mimikou. Postavil sa, podal mi ruku a pomohol mi na nohy. Potom ma potiahol na posteľ a zasypal ma vášnivými bozkami.

***

Ráno ma prebudili slnečné lúče, ktoré osvetlili celú izbu. Pretrela som si ospalé oči a zažmúrila som do slnka. Ponaťahovala som si stŕpnuté kosti a nahlas som zívla.

,,Dobré ráno, spachtoška," pozdravil ma Daniel z druhého konca nemocničnej izby. Sedel za malým stolíkom a raňajkoval.

,,Aj tebe."

Pri posteli som našla jeho košeľu a navliekla som si ju na nahé telo. Pozapínala som si len tri gombíky, na ostatné nezostal čas, pretože mi zaškvŕkalo v bruchu. Bosá som k nemu pricupkala a zozadu ho objala. Chytil ma za lakeť a mihom sekundy si ma posadil na kolená.

Odsunul nabok svoju kávu a pobozkal ma. Vdýchla som sladkú vôňu jahôd a čerstvého pečiva. Vzala som si chlieb a natrela naň džem. K tomu mi Daniel do pohára nalial mlieko. Odchlipla som si a odhryzla si z teplého pečiva.

Najedli sme sa spolu ako každý pár a normálne sme sa rozprávali. Pýtal sa ma na moje detstvo, záľuby a čo ma najviac prekvapilo, opýtal sa, či mám tetovanie.

,,Nemám," zasmiala som sa nad jeho čudnou otázkou.

Prikývol a skúmavo si prešiel po zarastenej brade. Potom som sa ho začala pýtať ja na rôzne nezmyselné veci, tak aby som neprekročila nejakú pomyselnú hranicu. Daniel bol dobrý. Dúfala som, že sa zmenil kvôli mne. Nebudem ho nútiť, aby prestal so zabíjaním, ani ja sa toho nechcem vzdať, ale môžeme začať pomalými krokmi. Môžeme si malými, a predsa významnými, krôčikmi budovať našu budúcnosť.

Šťastné a veselé Vianoce🎄 Hlavne veľa darčekov, lásky a pokoja🎁💗 Toto je odo mňa vianočný darček, som rada, že sa mi to podarilo dopísať. Mám vás rada💗
Baruš