Wild Rose! [SK]

13. Slaný vodopád

Po týchto mrazivých slovách odišiel. Oprela som sa o stenu, skĺzla som dole na studenú podlahu a mojím telom lomcoval hnev so smútkom. Skrčila som kolená a dala hlavu do dlaní. Rozplakala som sa. Po všetkých tých hrozných dňoch mučenia a rozkazovania to na mňa prišlo. A znova som si položila tú otázku. Kam sa podela tá nebojácna Amelia?

Vzlykala som si do dlaní, cítila, ako mi horúce slzy stekajú po pramienkoch a potom po blčiacich lícach kvapkajú na zem. V mojom tele panovala zlosť a pomsta.

Predsa sa ten drzý chlap nebude do mňa navážať!

Zúrivo som si zotrela slzy, postavila sa a pobrala som sa preč. Smer moja izba. Už som sa cítila trošku lepšie, srdce sa upokojilo a mierne spomalilo. Len myšlienky som mala nejasné.

Prešla som hore po schodoch, stretla nejakých vyobliekaných ľudí, ktorí po mne zazerali, ale robila som sa, akože nič nevidím. Nuž, musela som vyzerať biedne. Dostala som sa pri moju izbu, ale zamierila som iným smerom a zapadla do kúpeľne. Zhodila som zo seba šaty a nahá, len v lodičkách, som sa na seba pozrela. Zdesila som sa.

V zrkadle na mňa upieral pohľad pár vydesených očí. Moje zelené oči sa už neleskli tak ako kedysi, keď som sa smiala, či radovala. Pretože som k tomu nemala príležitosť. Ako som predpokladala, maskaru som mala rozmazanú po celej tvári a o vlasoch ani nebudem hovoriť. Už druhýkrát počas tohto pobytu sa porovnávam v zrkadle. Vykašľala som sa na to a dala si rýchly kúpeľ.

Keď som bola zabalená v osuške, rozčesala som si vlasy a na tvár naniesla mejkap. Zvýraznila som si lícne kosti, na pery naniesla krvavočervený rúž, zvolila som tmavé očné tiene, urobila som si linku a nakoniec som si na mihalnice dala špirálu.

Mám to hotové. Znova som si obliekla šaty, mierne som si upravila výstrih a moje prsia vyzerali omnoho väčšie než kedykoľvek predtým. Usmiala som sa do zrkadla a videla som, ako sa mi na lícach spravili jamky.

Chcel mať dračicu? Tu ju má!

V kúpeľni som všetko poupratovala do políc, uterák zavesila a odomkla som. Len čo som otvorila dvere, dnu sa natlačil on a zazeral. Všimla som si, že ho zaujal môj dekolt. Víťazoslávne som nadvihla jedno obočie a na mojich perách sa usadil úškrn.

,,Čo si tu robila?!" zrúkol na mňa. Nevinne som zaklipkala mihalnicami a pokrčila plecami.

,,Nič dôležité. Prečo sa pýtaš?" odvetila som. Pozrel na mňa, oči mu znova zastavili tam, kde nemali, a pokrútil hlavou.

,,Pretože potrebujem ísť na toaletu," zašomral. Myklo mi kútikmi úst. Takže toto ho vyviedlo z miery.

,,Nech sa páči," zaševelila som a zabuchla za ním dvere. Na chodbe, ďaleko od kúpeľne, sa rozľahol môj zvonivý smiech. Už dlho som sa takto schuti nezasmiala. Prehýbala som sa v páse a rukami sa podopierala o kolená, pretože inak by som padla na hlavu. V bruchu som pocítila kŕče, vedela som, že za chvíľu ma bude bolieť aj smiať sa.

Zrazu okolo mňa prešiel nejaký človek. Zdal sa mi povedomý, tak som sa za ním rozbehla – asi takou rýchlosťou ženskej s podpätkami. Zahol za roh, a keď som sa tam dostala tiež, nebol tam. Akoby sa vyparil. Lapajúc po dychu, som sa vrátila späť, sprevádzaná klopkaním mojich topánok. Počula som nejaké vzdychy v kúpeľni, myslím, že mu nesadol obed. Krútiac hlavou nad takými myšlienkami, som odpochodovala do mojej izby, kde som zostala stáť ako obarená.

Za toto zaplatí!

Rozhliadala som sa po izbe. Na každom voľnom mieste, na hocijakom nábytku, dokonca, aj na strope boli nalepené fotografie. Nie len tak hocijaké. Boli to moje fotografie, z môjho domu v Paríži. Všetky fotografie, ktoré som za posledných dvadsaťjeden rokov nafotila. Avšak, čo ma najviac zaujalo, bola fotka zalepená na ráme postele.

Podišla som bližšie, aby som sa lepšie prizrela. Bola som už blízko, až som sa nosom dotýkala masívneho dreva. Stále som tomu nechcela veriť. Bola to veľmi intímna fotka mňa a Andrewa spred dňa, keď ma uniesli.

Zostalo mi zle, pretože tam bolo všetko vidieť. Vzdialila som sa. Ďalšie takéto fotky boli snáď všade. Do očí sa mi začali tlačiť slzy, keď som si uvedomila, ako dlho ma už museli sledovať. Všade kam som sa pozrela, som videla seba a Andrewa, alebo seba na rôznych výletoch. Dokonca som našla aj fotku z jedného záťahu. Bol tam odfotený ten moment, keď guľka z revolveru prestrelila hlavu jednému chlapovi, ktorého meno si nepamätám. Obzrela som sa doprava a vydesila ma ďalšia intímna fotka.

So slzami v očiach som vybehla z izby, dvere sa za mnou zabuchli a narobili riadny rachot. Utekala som dolu po schodoch, slané slzy sa mi už rinuli po lícach a rozmazávali mi zrak. Ledva som videla, dala som si príliš veľa maskary. Pred očami som mala čierne šmuhy. Hľadala som veľké vchodové dvere, aby som mohla navždy odísť.

Počas behu som si ich zlostne zotierala, aby som ako-tak videla. Zahla som doprava, pretože som si myslela, že tam je východ. Nebol. Ocitla som sa na chodbe, ktorá bola posiata asi stovkami dverí. Cítila som, ako mi po líci steká horúca slza a berie so sebou aj mejkap. S povzdychom som si ju zotrela.

Vo svojom vnútri som sa cítila ako troska. Vlastne som necítila nič. Moje vnútro bolo prázdne. Otvorila som jedny dvere a nakukla dnu.

Bola to izba. Nepochybne patrila niekomu z kuchyne, pretože na vešiaku bola zavesená kuchárska čiapka a biela zástera. Zdalo sa, že v izbe nikto nie je. S odhodlaním som prešla prah izby a ocitla som sa na cudzom území. Teda, ako sa to vezme. Opatrne som zatvorila dvere, ktoré našťastie nezavŕzgali. S búšiacim srdcom som si sadla na pohovku a sledovala zapnutý televízor. Bežala tam nejaká nezmyselná reklama na nezmyselné jogurty. Ktorý človek môže vytvárať reklamy? Je to obyčajná somarina na oblbovanie ľudí. Oprela som sa a schúlila sa do klbka. Oči sa mi samé od seba zatvárali, tak som nechala nech ma premôže únava.

Postavila som sa z postele a ponaťahovala si telo. Zviazala som si vlásky do vrkoča. Do takého, aký mi robila mamička. Ustlala som si posteľ a upratala izbu. To som ešte nikdy v živote neurobila. Zašla som sa umyť do kúpeľne, a keď som bola hotová, kráčala som dolu schodmi, aby som sa mohla naraňajkovať. Milujem ovsené vločky s medom. Už len pri tom pomyslení som si musela obliznúť pery. Radostne som zoskočila z posledného schodu. S výskotom som sa rozbehla do kuchyne... Všade kam som sa pozrela, bola krv. Ale telo mamičky nie. Kam mi ju zobrali?

Dúfam, že vás stále príbeh baví. Som rada za každý vote a koment🙂
Baruš