Wild Rose! [SK]

46. Banka

Daniel

Hneď ráno po hádke s Ameliou sme s Trevorom nasadli do súkromného lietadla, aby sme sa dopravili do Paríža. Nemali sme ani poňatia o tom, kde sú tie prachy, ale mal som z toho divný pocit. Celú noc som ani oka nezažmúril, mal som nutkanie vybehnúť z postele a ísť za ňou.

Ráno ma prišiel vyhnať z postele brat, ale našiel ma oblečeného, a preto zostal mierne zaskočený. Nikdy som nebol pobalený a hotový skôr ako on. Vzal som cestovnú tašku, zrovna tú, v ktorej sme prevážali Ameliu. Trevor ma už čakal vonku, chceli sme odísť čo najskôr, aby sa Wivien nebála. Ona vedela, čo znamenajú tie naše odchody z domu a výlety do rôznych krajín sveta. Chcel som Amelii nechať odkaz, tak ako naposledy, ale nedokázal som to. Vtedy som bol na ňu príliš tvrdý, ale bolo to kvôli peniazom. Všetko sa stalo kvôli tým posratým prachom.

Pošúchal som si koreň nosa, aby som sa upokojil, necítil som sa vo svojej koži. Konečne som sa dostal von, zrakom som blúdil po okolí. Vždy som to tak robil, akoby som sa lúčil s miestom, kde som vyrastal. Nikdy som nevedel, či sa vrátim živý, alebo donesú len moje bezvládne telo. Vedel som, do čoho idem, keď som sám otcovi navrhol, aby ma už v siedmich rokoch zasvätil do sveta mafie.

,,Dan, pohni si!" zakričal Trevor, keď som sa vliekol pomaly a utápal sa v myšlienkach.

Pobehol som a o necelú minútu sme vzlietli. Lietadlo bolo menšie, presne pre štyri osoby. Vpredu bol, samozrejme, pilot a kopilot. Takže dve miesta zostali voľné. Sadli sme si s Trevorom pri seba, presne ako vždy. Cestou lietadlom sme zvykli rozoberať zbrane a techniky bojov. Teraz som nemal pre túto misiu také nadšenie.

,,Pán Willson, dáte si víno?" ohlásila ma letuška s piskľavým hláskom. Pokrútil som hlavou, ani som na ňu nepozrel.

,,Čo je s tebou, Dan?" drgol do mňa brat.

,,Nič."

Pozeral som priamo pred seba.

,,Niečo je s tebou, braček. Veď to bola tá prsnatá blondína, s ktorou si si to vždy vzadu rozdával! Nerád ti to hovorím, ale vždy mi vadili tie vaše vzdychy. Prečo si myslíš, že si vždy cestou lietadlom beriem slúchadlá?"

Vedel som, že ma chcel zapojiť do debaty a rozptýliť ma, ale nešlo to. Jediná blondína, na ktorú som myslel, nebola rozhodne tá šľapka za mnou. Povzdychol som si a vytrhol mu slúchadlá z rúk. Zaprotestoval a drgol do mňa lakťom. Skrivil som ústa do bolestnej grimasy a napojil slúchadlá na svoj telefón. Pustil som si pesničky, oprel sa a zatvoril oči.

,,To je asi prvýkrát, čo ťa vidím počúvať hudbu," poznamenal a vstal zo svojho miesta. Teraz som bol ja rád, že mám v ušiach slúchadlá. Musel som pridať hlasitosť na maximum, ale aspoň som nepočul tých dvoch vzadu.

***

Už niekoľko mesiacov som nevidel Paríž, preto mi to tu prišlo zvláštne. Všade samé autá, preplnená doprava a pamiatky. Bol som tu veľakrát, ale vždy keď som sem prišiel, mal som pocit, že som tu prvýkrát. Trevor nám šiel zajednať auto, tak som naňho čakal v kaviarni, kde som si objednal silnú kávu. Keďže som večer nespal, oči mi klipkali a vyzeral som ako chodiaca mŕtvola. Slová môjho vlastného brata. Keď som dopil tú odpornú kávu, pobral som sa späť za bratom. Akurát vychádzal s úsmevom na perách.