Twins [Dokončené]

7.Kapitola-útok

Pohľad Demetrii

Pomali sme sa blížili k palácu. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Keďže sme ešte neboli rozdelení, mohla som byť s Nicol. Ťažko som sa nadýchla. Mala som na sebe kapucňu a čierny šál aby mi nebolo vidieť tvár. Nicol sa na mňa ustarostnene pozrela. Aj cez tú kapucňu videla moju nervoznu tvár. ,,Dem ja viem že si nervózna, aj ja som bola....ale bude to v poriadku. Som tu s tebou." Chytila mi ruku. ,,Aj keď sa za chvíľu rozdelíme." Usmiala som sa. ,, Díky Nicol." Povedala som. Zrazu sme zastali a všetci stíchli. Pred nami sa vynoril palác. Boli sme ešte stále v lese, takže nas nemohli vidieť strážci. ,,Dem už musím ísť. Drž sa."Nicol ma objala a išla ku svojej vlne. Vsetci vodcovia svojich vĺn začali vysvetľovať, čo sa bude diať. ,,Takže mi pôjdeme ako prví. Čo najrýchlejšie zneškodníme strážcov okolo svojich stanovíšť aby sa prvá a druhá vlna dostala dovnútra. Demetria, ty sa drž Augusta." Zavelil môj vodca a zrazu sa vedľa mňa vynoril ryšavov vlasí chlapec môjho veku-August. ,,Si pripravená?" Opýtal sa ma. Nadýchla a vydýchla som. ,,Áno." Zobrala som si jedinú zbraň čo mám -mini nôž a ticho sme išli. Prišla som k svojej prvej obetí, zdvihla som nôž a.......nemohla som ho zabiť. Silno som ho buchla po hlave a hodila som ho do kríkov. Keď sa toto niekto dozvie, nedopadnem dobre. Rebel ktorý nevie zabiť človeka. Kým som sa spamätala ostatný strážci ktorí nemali také šťastie, boli mŕtvi. Na to sa vlna jedna a dva vrhli do okien a celou silou ich rozbili. Spustila sa siréna.
Začal sa útok.