Twins [Dokončené]

21.Kapitola- útok rebelov

Boli tri hodiny ráno. Presne v tedy ma zobudil nejaký príšerný hluk. Vychádzalo to z vonka. Za dverami som počula nervózne vykrikovanie strážcov. Až potom som si uvedomila, že ten hluk bola siréna.

Do izby vtrhli asi traja strážcovia. Vykríkla som lebo ma za prvé dosť vystrašili a za druhé bola som len v pyžame. Jeden mladý strážca ktorí ma prvý deň priviedol do izby podišiel ku mne a podal mi ruku. No ja som mu ju neprijala.

,, Čo sa deje?" Spýtala som sa. ,,Zaútočili na nás rebeli. Musíme vás odniesť do úkrytu." Povedal mi pričom mi stále podával ruku. No ja som stále omámene naňho pozerala. Rebeli? Čo ak to sú južný? To už sme mŕtvy.

Strážca stratil trpezlivosť. Vytiahol ma von z postele a podal mi môj župan. Ja som si ho trápne dala a on mi znova chytil ruku. Nahnevane som sa naňho pozrela. Čo si to dovoľuje. ,,Prepáčte vaša výsosť ale budeme takto rýchlejšie bežať." Ani mi nenechal priestor na odpoveď a rýchlo sme vybehli z izby.
Všade naokolo bol bieli dym alebo ako to mám vysvetliť. Hneď som vedela, že sem prišli severní rebeli. Mi sme nepoužívali dym pri útoku.

Zastali sme pri nejakej lampe na stene. Strážca pri mne stlačil tlačidlo a otvoril sa tajný priechod do úkrytu. Udivene som sa na to pozerala. Toto je dôvod, prečo sme ich nevedeli nájsť. Dovtedy sa skryli!

,,Choďte dole po schodoch a budete v kráľovskom ukryte." Povedal. ,,A čo Eli?" Spýtala som sa vystrašene. ,,Je už v ukryte." Ja som prikývla a vošla som na schodisko. Nebolo ani tak dlhé, no mne to pripadalo ako večnosť. Až kým som nepočula otca ako niečo nahnevane hovorí nejakému strážcovi.

Vošla som do miestnosti. Nebola ani tak veľká ale ani tak mala. Bolo tu plno strážcov, pár postiel a lavičiek a lekárničky.
Porozhhliadla som sa a zhodnotila situáciu tu dole. Otec stále niečo hovorí strážcovi po jeho pravici a mama omotana o jeho ruku len nervózne počúva. Na druhej strane miestnosti zas Elizabeth nervózne pochoduje z miesta na miesto pri posteli. Erik hovori nejaký príbeh môjmu najmladšiemu bratovi ktorý je schovaný pod perinou. Myslím, že sa volá Alan. Bolo to komické a nie len preto, že všetci mali pyžama.

Keď ma Eli uvidela, rozbehla sa a objala ma. ,,Kde si bola!? Otec chytal zas nervy!" Povedala mi nahnevane Eli. Alan pod perinou vykukol a taktiež ku mne pribehol. Na to aj mama s otcom. Len Erik stal obďaleč.

Všimla som si, že kráľovi a kráľovnej už nehovorím...kráľ a kráľovná. Ani nieviem kedy sa to vôbec stalo. Je to príjemné vyslovovať tie slová.

,,Bella strašne sme sa báli o teba." Povedal otec. ,,Nič by sa mi aj tak nestalo. Stále mám dovednosti rebela, otec." Povedala som.
,,Sú to len severní takže by to bola malina." Alan mi na to chytil ruku a priviedol ma k posteli kde ležal.
,, Povedz mi niečo z tvojho minulého života. Aké to bolo byť rebel?" Spýtal sa. Prekvapene som naňho pozrela. ,,Alan! To sa vôbec nepatrí!" Napoomenula ho mama. ,,To nič. Z radosťou mu poviem o mojom ,,minulom,, živote." Povedala som. ,,Pridám sa." Ozvala sa Eli a taktiež si sadla na posteľ. Rodičia išli ešte niečo vybaviť so strážcami. Pozrela som na Erika ktorý namosurene sedel na lavičke.
,,Pridáš sa?" Spytala som sa. Pozrel na mňa. Potom pozrel na Elizabeth a Alana ktorí naňho prosebne pozerali. Vzdychol.
,,Čo už." Povedal a sadol si na druhú posteľ oproti. Vyložil si nohy a dal si ich do tureckého sedu. ,,Tak hovor." Usmiala som sa a začala hovoriť môj príbeh.
Po dvoch hodinách rozprávania o mojom detstve alebo skôr o tete ako sa o mňa skvelo starala, sme mohli ísť do izieb. Hore bola spúšť no slúžky sa hneď dali do upratovania. Alan ešte ku mne na chvíľu pribehol a buchol ma do ramena.

,, Skvelý pribeh sestrička!" Žmurkol a rozbehol sa do izby. Ja som sa len usmiala a chytila sa kľučky.

,,Že sestrička..."