25.Kapitola- Zamilovaná

615 56 1
                                    

Sedela som na zábradlí na terase a pozerala pomalí východ slnka. Bolo šesť hodín. Možno by som spala ďalej, ale vŕta mi hlavou to , čo mi včera v noci povedala Nicol. Ak sa stanem kráľovnou, budem najmocnejšou ženou v tejto krajine a mohla by som zrušiť tie blbé časti. Bol by mier aspoň zo strany severných rebelov, keďže oni chcú len o zrušenie častí. Ale, byť kráľovnou nie je pre mňa. Stále mať za sebou ochranku. Nevist si ako normálny človek von. Ale to sa mi už aj tak zavrhlo hneď, ako ma ukázali v správach. Byť skoro celý deň zavretá v kancelárii. Ach čo mám robiť?! Stratiť doterajšiu slobodu kvôli niečomu, čo ani sama nechcem? Ale je to moja povinnosť. A aspoň pomôžem ľuďom.
Vzdychla som a rozhodla som sa, že pôjdem von. Obliekla som si tepláky a sveter. Na nohy som si dala topanky. kašlala som na zaväzovanie šnúrok. Vyšla som z izby. ,,Idem sa poprechádzať. Sama!" Povedala som strážcom ktorý sú pred mojimi dverami. Pamätám si, že tu majú aj stajne pre kone. Milujem kone aj keď som naživo ešte žiadného nevidela.

Vošla som do stajní. Bolo ich to plno. Nemohla som sa vynadívať. No môj pohľad zastavil nad čiernych koňom na konci stajne. Neviem čo je to za plemeno ale je krásny. Pozrela som mu na menovku hneď, ako som k nemu prišla. ,,Leo." Povedala som nahlas a pohľadkala koňa na hlave. ,,Leo je môj najobľúbenejší." Ozval sa hlas za mnou. Prekvapene som sa otočila. ,,Max!.....čo....čo tu tak skoro robíš?" Spýtala som sa koktavo.
,,To isté sa môžem opýtať aj ja." Usmial sa na mňa a podišiel ku mne bližšie. Cítila som, ako sa červenám. ,,Je mi ľúto toho včerajška. Chcel som ísť za tebou ale mama ma nepustila." Povedal súcitne. Jeho smaragdové oči sa mi zahľadeli do tých mojich. Moje nohy sa mi začali triasť a menili sa mi na špagety. ,,Ja....ehm... dik že si...chcel prísť." Povedala som. V mojej hlave to znelo lepšie.
Chcela som k nemu prísť o trochu bližšie, no potkla som sa o šnúrky a spadla som na neho. Obidvaja sme spadli do sena. Všetky moje vlasy boli na jeho tvári. A v ústach. Vuplul ich a zasmial sa. No mne na smiech nebolo. Červenala som sa ako paprika. ,,Prepáč nechcela som...blbe šnúrky." Povedala som. Rýchlo som sa vyštverala hore a zamierila si to k východu. ,,Bella!" Vykríkol za mnou Maxim. Otočila som sa.V jeho vlasoch bolo plno sena, tak, ako v mojich. ,,Nechcela by si ísť niekedy na jazdu s Leom? Dám ti lekciu jazdenia. Ak teda chceš..." usmiala som a a moja červeň znova naskočila. ,,Ak máš zajtra poobede čas tak kľudne." Povedľa som s úsmevom a s iskričkami v očiach. ,,Prídem pre teba." Povedal. ,,Tak ahoj." Otočila som sa a zmizla som zo stajní. Nemohla som tomu uveriť. Je to rande, alebo len lekcia jazdenia. A odkedy sa ja vlastne tak často červenám pri iba jednom chlapcovi? Je mi to jedno. Musím si to priznať. Som zamilovaná až po uši.💓

Dúfam že sa vám táto kapitola páčila. Je trochu dlhá, ale už som chcela dať, ako sa Bella zaľúbi. A ďakujem za hviezdičky💫 v predchádzajúcich kapitolách.
Ahooooj.😉

Twins [Dokončené]Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang