Twins [Dokončené]

45.Kapitola- Plány útoku

Ako som predpokladala, tento týždeň sa už Jack neozval. Síce som to čakala, no trocha som bola z toho smutná. Mohol mi aspoň napísať alebo....
Zrazu niekto zaklopal na dvere. ,, Ďalej." Zakričala som. Do izby vošla Elizabeth ktorá mala v ruke nejakú obálku.
,,Ahoj. Slúžka mi doniesla nejakú obálku do izby, ale musela sa pomýliť, lebo ja sa nevolám Bella." Zasmiala sa. Pozrela som sa na obálku. ,,Je tu napísané: Pre Bellu od... . A tri bodky. Nevieš o niekom-" rýchlo som jej vytrhla Obálku z ruky. ,,To je jedno.... To je asi od....T-tety. Áno tety. Musela sa zabudnúť podpísať." Nedôverčivo na mňa pozrela. ,,Bella, od koho to je?" Spýtala sa ma. ,,Ja...Ehm....Noo. Mala by si ísť. Chcem teraz sama." Popohnala som ju ku dverám. Eli sa na mňa pozrela a odišla.

Vydýchla som si. Pozrela som sa na obálku. Otvorila som ju a začala čítať: Moja milovaná Bella.
Prepáč, že som neprišiel. No mal som ďalšie povinnosti. Ale mám pre teba niečo, čo ti pomôže. Mohla by si to ukázať aj tvojmu otcovi. Je to dôležité. Ľúbim ťa.
Jack
Znovu som sa pozrela do obálky. Bol tam ďalší list.Vytiahla som ho. Roztvorila som ho a prekvapene som sa pozrela. Bol tam čas a presne kedy budú ďalšie útoky na palác. A presne o dva dni sa bude konať útok.
Dala som si papuče a rýchlo bežala k otcovej pracovni.
-------------------------------------------------
Zaklopala som a ako je u mňa normálne, bez pozvania som vstúpila.
,,Bella už sa nauč klopať." Napomenula ma otec. Prevrátila som očami. ,,To je teraz jedno, tati. Mám pre teba niečo, čo by sa nám hodilo." Prišla som k stolu a podala mu list. Najprv sa pozrel na mňa a potom list začal čítať.
Jeho oči po sa chvíľke celé rozjasnili nádejou a radosti.
,,To nie je možné. Kde si to našla?" Spýtal sa. Požmolila som si ruky. ,,Ja... som to našla vonku asi pred hodinou." Odpovedala som mu s nervozitou v hlase.
,,Toto....toto je niečo nenahraditeľné. Sme o krok vpred!" Radostne vykríkol. Ja som sa zasmiala a išla som otvoriť dvere. ,,Bella počkaj." Ozval sa za mnou otec. Pozrela som naňho. Už nesedel na svojom mieste. Stál predo mnou s rukami založenými za chrbát. To je zlé...
,, Zlatko chcel som sa to spýtať skôr, ale nebola na to dobrá doba." Podišla som k nemu. ,,Čo tým myslíš?" Spýtala som sa.
,,Bella. Povedz mi, kde je tábor rebelov." Zostala som ticho. Sú to síce naši nepriatelia, ale...Sú tam stále moji blízki. Je tam Jack. Plno ľudí, ktorí nechcú byť už súčasťou rebelov. Ako teta a Nicol s bratom. Nie. Nemôžem to povedať.
,,Otec. Ja...Ja nemôžem. Nie sú všetci zlí." Otec sa na mňa nahnevane pozrel. ,,Bella. Mysli preboha. Tý ľudia nás chcú zabiť! Sú to netvory." Skríklol otec. Trochu som sa zarazila. ,,Ten netvor som bola taktiež. A pozri čo je zo mňa. A tý ľudia, čo majú ešte v sebe kúsok nádeje, že táto zem bude ešte riadená dobrím vodcom, tý nie sú netvory." Pozrela som mu do očí. ,,Prepáč tati. Ale nemôžem ti povedať, kde je tábor rebelov. Kvôli môjmu budúcemu ľudu." Otvorila som dvere a namierila si to k altánku.