Twins [Dokončené]

16.Kapitola- Návšteva brata

Boli sme na treťom poschodí. Strážca sa pozdravil svojmu kolegovi a zabocili sme do prava. Moja izba bude bližšie u kráľa a kráľovnej keďže deti majú izby na ľavo. To mi ešte chýbalo.

,,Že nebudem spať v mini postieľke pre bábätká keď kráľ povedal aby ste ma zobrali do mojej starej izby?" Spýtala som sa vystrašene. ,,Nie vaša výsosť. Vaša izba bola zrekonštruovaná. Je to jedna z najkrajších izieb v paláci." Povedal strážca. Od ulavi som si vzdychla.
Zastali sme pri veľkých bielych dverí aké mala Eli a jej bratia. Až na to, že tu mam asi o päť strážcov viac. Pekne sa mi pozdravili a otvorili mi dvere. Od úžasu som skoro odpadla. Zakrutila sa mi hlava z tej krásy čo vidím. Ešte že ma zachytil strážca a znovu ma postavil na nohy. Moja izba je nádherná.

(Nie som taká dobrá v opisovaní tak vám sem hodím obrázok izby😃😉)

To je krása." Povedala som a sadla som si na mäkkučkú posteľ. Strážca sa zasmial. ,,Slúžka vám za chvíľu prinesie pyžamo. Budeme za dverami ak by ste niečo potrebovali. Dobrú noc vaša výsosť." Poprial mi  mladý a nie až tak nepekný strážca a odišiel z izby. O dve minúty niekto zaklopal na dvere. Ja som sa tancujucim krokom zdvihla a otvorila som dvere. Predo mnou stál asi môj mladší brat. Strážcom povedal že sa hneď vráti a na tomto ma zatlačil späť do izby. Zavrel za sebou dvere. ,,Doniesol som ti pyžamo." A hodil ho na posteľ. ,,Ale preto to tu nie si." Povedala som trochu zarazene. Na to sa začal približovať až ma zahnal k stene. Z obidvoch strán dal svoje ruky aby som neušla. ,,Ak sa kvôli tebe niečo stane Eli, Alanovi alebo nebodaj mame alebo tocovi, si mŕtva!" Povedal mi nahnevane. Usmiala som sa naňho. ,,Do tohto dňa som bola rebel, tak si nemysli, že má vystraší nejaký namyslený princ!" Odsotila som ho odo mňa. ,,Ty nevieš čoho som schopný, ak sa jedná o moju rodinu." Povedal mi už trocha pokojnejšie. ,,Ale teraz som v tej rodine aj ja..... braček." Zasmiala som sa. Vražedne sa na mňa pozrel a zvrtol sa na odchod. ,, Opováž sa niečo skaziť v našom zivote!" A odišiel. Pokrútila som hlavou. Ten chlapec ma neznáša. Znovu som pokrútila hlavou a išla som sa prezliecť do pyžama. No skôr do nočnej košele. Bola tmavo modrá a pohodlná. Až veľmi. Ľahla som si do postele. Cítila som sa ako na mracikoch. Zhasla som lampu na nočnom stolíku a otočila som sa na bok.
Po dvoch minútach nespatia som došla na to, prečo som bola v tretej vlne. Určite o to musela požiadať teta aby som nezistila pravdu. No nevyšlo jej to. Aj tak mi to na druhý deň napísala do listu. Čo asi teraz robí? Je jej bezo mňa dobre? Najradšej by som zabila toho Bena. Pripravil ma o tetu. Po hodine rozmýšľania kde by bola teta a ako zabiť Bena, som zaspala.