Twins [Dokončené]

48.Kapitola- Otec

Prechádzala som sa po izbe a dávala si do poriadku, čo sa práve stalo.
Max ma požiadal o ruku.
Ja som odmietla a tým som podkopala autoritu Maximovi pred polkou Simbie.
Na druhej strane som ho ale zachránila.
Ale k tomu som si rozhnevala otca.
To je fakt super.
Zrazu mi niekto zaklopal na dvere.
,, Ďalej." Ozvala som sa. Dnu vošla nejaká slúžka ktorá na prvý pohľad vyzerá, ako by ma chcela zabiť.
,,Kráľ vás chce vidieť, vaša výsosť." Ozvala sa chraplavým hlasom. Preglgla som a išla som za ježibabou. Teda slúžkou.
--------------------------------------------------

Slúžka sa mi poklonila a odišla. Pozrela som sa na dvere od kancelárie otca. Zaklopala som a tentokrát som čakala, kým ma pozve. ,,Pod dovnútra." Ozval sa. Pomali som otvorila dvere a a zavrela. Otca som našla, ako sa prechádza po miestnosti. ,,Volal si ma?" Spýtala som sa. Otec sa na mňa nahnevane pozrel. Trochu som cúvla.
,,Môžeš mi prosím vysvetliť, čo si to spravila za hanbu?!" Spýtal sa. Nasucho som preglgla. ,,No..No to je ťažké na vysvetlenie." Potichu som povedala. ,,Ale ja to predsa chcem vedieť!" Podišiel ku mne. ,,No ja....Ja mám už...." Zastavila som sa a dadýchla. ,,Mám už niekoho, koho ľúbim.." pozrela som sa na zem. ,,Čo si to povedala?" Ešte viac na mňa skríkol. Nepozrela som sa naňho. Nemala som odvahu. ,,Pozeraj sa na mňa keď sa z tebou rozprávam!" Zľakla som sa a pozrela sa do jeho hnedých očí. ,, Bella! Toto bola tvoja povinnosť! Kde je ten chlapec?" Spýtal sa. Strašne som sa bála. ,,Tu ho nedajdeš." Prekvapene na mňa pozrel. ,, Takže to je k tomu obyčajný človek. To nemyslíš vážne! Však si princezná! A nástupkyňa trónu!" Rozčúloval sa.

,,Tak mi prosím povedz! Koho tak strašne miluješ, že si sa tohto dopustila?!" Znovu som sa nadýchla. Neodpovedala som, no nervy mi určite zachvíľu prasknú. ,,Bella odpovedaj!" Stále som bola ticho. ,,Koho tak miluješ!?" Zreval tentokrát otec. ,,Odpovedaj!" Už som sa neudržala a vykríkla: ,,Ja milujem rebela!" Nastalo ticho. Čo som to teraz povedala? Otca myklo.

,,Bol to môj kamarát, ešte keď som bola u rebelov.." vysvetlila som. Otec bol celí červený.
,,Takže ty si urobila túto šou kvôli rebelovi! Našemu nepriateľovi! Si ty normálna! Ty si nás podviedla."otec už celí horel. ,,Ty si podviedla celú SIMBIU!!" A vtedy spravil niečo, čo by som od neho načakala. Natiahol svoju ruku a s celou silou mi dal facku. Pridržala som sa stola a chytila sa líca. Strašne to bolelo.
Prekvapene som sa naňho pozrela. ,,Ja som nechcel. Ja-"

,,Choď preč. Nechaj ma!" Skríkla som. ,,Bella nehnevaj sa." Povedal mi vystrašene.
,,Ja sa na teba nehnevám. Ja som len... Sklamaná." V tedy mi z očí vyšli slzy. Vzliky boli hlasnejšie. Ked ku mne chcel otec prísť, odtiahla som sa a rýchlo vyšla z izby. V tedy som si spomenula, že na mňa čaká Jack.

Túto kapitolu venujem Petre Viragovej, ktorá mi, s touto kapitolou pomohla.😘