Twins [Dokončené]

17.Kapitola- Šaty

Zobudila som sa na kroky okolo mojej postele. Neboli ani tak hlučné, no ja som mala vždy slabý spánok. Otvorila som oči a predo mňa sa postavila ryšavovlasé dievča okolo dvadsiatky. Vykríkla som. Dievča sa vystrašilo a podišlo ku mne bližšie. ,,Prepáčte princezná nechcela som vás vystrašiť." Povedala mi nervózne. Do vnútra izby vtrhli dvaja strážcovia ktorí uz mali pripravené zbrane. Dievča im vysvetlilo co sa stalo a odišli. ,,Kto si a co tu robíš!" Spýtala som sa nahnevane. ,,Moje meno je Petra a som vaša osobná slúžka vaša výsosť." Povedala mi a poklonila sa. Postavila som sa pred ňu. ,,Nehovor mi vaša výsosť a nemusíš sa mi ani klanat. Hovor mi Demetria alebo ak sa ti to bude zdať divné tak aspoň princezná Demetria."povedala som a usmiala. ,,Áno vaša- teda princezná Demetria....poďte idem vás umyť aby ste to stihla na raňajky. Vaša sestra príde o necelú hodinu." Povedala mi a zobrala má do kúpeľne. ,,Na čo príde moja sestra?" Spýtala som sa. ,,Prinesie vám šaty." Usmiala sa a začala ma vyzliekať. Trochu som sa začervenala. ,,To nič Demetria toto tu je normálne." Nastavila mi ruku a ja som doslova  hupsla do vane.

Vaňa bola úžasná. Petra mi umyla vlasy a dokonca mi umyla nohy. To bolo divné. Teraz mi  už usušené vlasy češe a dáva do drdolu. Po chvíli niekto zaklopal na dvere. Otvorili sa a v nich bola Eli.  

Pohľad Elizabeth

  ,,Dobré ráno Bella. Dúfam že si sa dobre vyspala lebo dnes po raňajkách ťa čaká dlhá exkurzia paláca!" Povedala som natešene. ,,Ja som Demetria. Už si to zapamätajte!" Nahnevala  sa. Ona si vôbec neuvedomuje, že to nie je jej meno. Ja som si to nevšímala a jej slúžke som podala jej prvé šaty. ,,Bella toto sú šaty. Šaty toto je Bella. Choď sa s nimi zoznámiť tak, že si ich dáš." dala som pokyn slúžke a niekam ju vzala. O chvíľu višla a mala na sebe svoje krásne modré šaty.

Pozrela sa do zrkadla. Videla som, že nemá slov. Pozrela sa na mňa a zamračila sa. Asi jej vadilo že mám tie isté šaty na sebe, len v červenej farbe. Aby nestihla nič povedať som jej strčila do rúk strieborné podpedky. ,,Zabijem sa na nich!" Povedala mi vystrašene. ,, Neboj. Na to si zvikneš." Pokrútila hlavou a dala si ich. Teraz sme boli v tej istej výške keďže aj ja som mala podpedky. Pozrela som sa do zrkadla. ,,Vyzeráme takto zlato. Nemyslíš?" Nič nepovedala len sa pozorovala v zrkadle. Jediné čo nemala na sebe čo som mala aj ja, bola korunka . Mama mi povedala že s ockom jej ju chcú dať sami. ,,Slečny za päť minút máte byť na raňajkách." Ozvala sa slúžka. Ja som zhíkla, zobrala som Belle ruku a rýchlo sme vyšli na chodbu. Bella skoro spadla. Strážci sa na nás prekvapene pozreli a išli s nami po chodbe. Bella má dosť veľa svojich goríl. Otec to asi prehnal.