Twins [Dokončené]

37.Kapitola- Nová služobná

Otvorila som skriňu a vybrala z nej hrubý kabát, keďže je vonku dobre že nie -50 stupňov. Dala som si ho na seba a vybrala sa do záhrady. Strážcom som len povedala, že idem do kuchyne si niečo dať. Bolo im to divné, keďže som mala na sebe kabát, no nepýtali sa.
--------------------------------------------
Rozhodla som sa neísť cez hlavnú terasu, aj keď by som tam bola skôr, no nechcela som robiť rozruch. Otvorila som potichu dvere vedľajšej terasi a išla do záhrady. Mala som šťastie, že nie je sneh.
Prišla som do, záhrady. Nemusela som ani čakať. Predo mnou bola osoba v čiernom a nervózne sa prechádzala. Najprv som sa dala do bojového postoju, no keď som videla zlaté pramienky, asi som vedela, kto to je.
,,Nicol?" Ozvala som sa a osoba sa na mňa pozrela.
Na to sa rozbehla a silno m objala. Počula som vzliky. Ona plakala.
,,Nicol čo sa stalo?" Trošku som ju odtiahla aby som jej videla to tváre. ,,Oni....Oni sa to dozvedeli." Povedala cez slzy. Nechápavo som na ňu pozrela. ,,Kto sa čo dozvedel?" Utrela som jej slzy. ,, Nejaký rebel sa dozvedel, že chceme újsť od rebelov. Povedal to vodcovi. A...a oni...Vyviazli sme iba my s bratom.." nadýchla sa ,,...Oni ich.... Maminu a ocka...
..Zabili ich." Znovu sa silno rozplakala. ,,Och Nicol..." Objala som ju.
,,Kde máš brata?" Porozhliadla som sa po záhrade. ,,Je za hradbami. Nechcela som ho sem brať." Odpovedala mi a odtiahla sa. ,,Dem, čo teraz budeme robiť? Nemáme nič. Bojím sa, že Luke (Luk) to dlho nevydrží." Kľakla si a objala sa. Nevedela som sa na ňu pozrieť. Bola to silná žena a jeden okamih...... A je len malé dievčatko plne beznádeje. Bola som smutná.
Potom som dostala nápad. Taktiež som si kľakla a povedala: ,,rýchlo prines Luka pred vchod pre služobníctvo." Nechápavo na mňa pozrela, no prikývla a išla za bratom. Ja som sa zatiaľ presunula pred vchod.
O 15 minút prišla aj s Lukom. ,,Ahoj drobec, dlho som ťa nevidela." Povedala som Lukovi. Mal taktiež blond vlasy a modré oči. Myslím že mal desať rokov. Silno sa držal Nicoliných rúk a so slzavými očami na mňa pozrel. Celí sa triasol, tak sme sa presunuli dovnútra. ,,Takže, môj nápad je: Ty" ukázala som na Nicol. ,,si nová slúžka ktorú som sama sem priniesla, keď som ťa našla s tvojim bratom v lese. Ste z tretej vlny a nemáte kde bývať. A už teraz ťa povyšujem na slúžku v hornej časti paláca. " Potlapkala som sa po pleci, ako dobre som to povedala. Nicol sa na mňa prekvapene pozerala, potom zvískla a objala ma. ,, Ďakujem." Povedala znova cez slzy. Cítila som, že aj Luke ma objal. ,,Svoju priateľku nenechám v problémoch."