Twins [Dokončené]

15.Kapitola- Skutočná rodina?

Pohľad Demetrii

Pomali sme schádzali po točitých schodoch. Dala som si na seba kapucňu pre prípad núdze a pozrela som sa na Elizabeth. Jediné svetlo boli malé svetielka na stenách a to veľmi slabé ale videla som, že jej vlasy. nie sú tak tmave ako moje. Nie sme si také podobné. A to aj Psichycky. Ale vyzerá ako fajn baba. Dúfam, že to snou nepôjde z kopca keď sa stane kráľovnou. ,,Už sme tu." Povedala mi. Zastali sme a Elizabeth stlačila ďaľšie tlačidlo ktoré otvorilo stenu.
Boli sme na prízemí. Vyšli sme na chodbu kde neboli strážcovia. Super! ,,Pod. Musíme si pohnúť." Na to sa rozbehla do ľava a už jej nebolo. Rozbehla som sa za ňou. Ešte že mám dobrú kondičku a dobehla som ju. Jej ružový župan sa mihotal predo mnou. Takto sme bežali asi minútu. Zrazu ma niekto silno buchol pästou do líca a ja som spadla na zem. Otočila som sa na chrbát. A nado mnou stál strážca ktorí v ruke držal zbraň. ,,To ti nevyšlo.....rebel!" Povedal a už, už išiel streliť keď pribehla Elizabeth. ,,Nie nestrieľaj!" Vykríkla. Prišla k nám. ,,Ale vaša výsosť je to rebe-" ,,je to moja sestra!" Povedala keď ma zdvihla z podlahy. ,,Čo?" Spýtal sa. Na to mi Elizabeth dala dole moju kapucňu. ,, Elizabeth!" Naštvane som sa a na ňu pozrela. ,,Preboha. Princezná Bella." Povedal strážca. Zrazu sa objavil ďalší strážca. Išiel niečo povedať, ale potom uvidel mňa a skamenel. ,,Upozornite kráľa a kráľovnú, že stratená princezná sa našla. Povedz im že budeme v dámskej izbe. Hneď!" Na to sa druhý strážca rozbehol. ,,Poďte princezné. Zoberem vás tam. A prepáčte za tú ranu vaša výsosť. Prinesiem vám ľad." Ani som nestihla zareagovať, že čo je tá dámska izba a už ma Elizabeth ťahala sa strážcom. Potom som si to uložila v hlave. Práve sa idem stretnuť s mojou rodinou.

-----

Sedeli sme na gauči a Elizabeth mi dávala ľad na moju ranu. Strážca sa ešte raz ospravedlnil a išiel za dvere. Elizabeth ho poprosila aby bol za dverami kým neprídu jej rodičia. A vlastne aj moji. ,,Si nervózna?" Spýtala sa ma po chvíli Eli. ,, Po pravde..... áno. Celí život som cvičila na to, že zvrhneme kráľovskú rodinu a teraz zistím, že som jej súčasťou." Usmiala som da na ňu. Ona sa nad tým len trochu videsene zasmiala. Zatlačila mi na ranu. ,,Au!" Nahnevane som vykríkla a odtiahla sa.
,, Prepáč, musel ťa veľmi udreť. Ak chceš, môžem ho vyhostiť." Usmiala sa. Pozrela som na ňu. ,, Počkať čo-"

Zrazu doslova niekto vyrazil dvere do izby. Vyskočila som.
Boli to kráľ , kráľovná a za nimi boli asi ich dvaja synovia. Zastali pred nami. Ja som sa postavila aby som ušla ale Eli ma zastavila a stískla mi ruku.
,,O môj bože." Ozvala sa kráľovná. ,,Bella...." povedala potichu a zastala predo mnou. Zažmurkala som.
,,Po takom dlhom čase..." ozval sa tentokrát kráľ. Kráľovná mi chytila tvár do dlaní a objala ma. Na to ma aj kráľ. Ja som sa od nich ale tlačila.

,,Ja sa volám Demetria." Povedala som. ,, Skutočne si Bella zlatko." Ozvala sa kráľovná opatrne, akoby ma nechcela naplašiť. Pokrútila som hlavou. ,, Nie nie som. Volám sa Demetria a som....."

,,Bola si rebel." Odpovedala za mňa Eli. Všetci sa na mňa prekvapene pozreli.
,,Mi máme sestru rebela?! Super!" Ozval sa ten menší. ,,Nie to vôbec nie super." Ozval sa väčší.

,,Je mi jedno kto to je! Je to moje dievčatko a už ju nikde nikdy nepustim samu. Nechcem ju znova stratiť." Ozval sa kráľ. Eli sa na mňa sucitne pozrela a usmiala. Kráľ mi chytil ruku a podal mu ju jednému zo strážcov. ,,Zober ju do jej starej izby a strážte ju!" Rozkazal kraľ strážcovi. ,,A vi deti choďte tiež do izieb. Všetko si vysvetlíme ráno na raňajkách." Povedala kráľovná. ,,Tak zatiaľ ......Bella." ozval sa najmladší brat keď okolo mňa prešiel. Druhý brat sa len na mňa vražedné pozrel a Eli ma objala. ,,Som Demetria." Povedala som. ,,Dobrú zlatko." Povedal mi kráľ ,a kráľovná mi dala pusu na hlavu. Silno ma objala a sama pre seba si povedala: ,, Moje dievčatko sa vrátilo domov.." odtiahla sa, v jej očiach bolo vidieť slzy. Utrela si ich a v v náručí kráľa odišla. Chvíľu so mza nimi pozerala, no strážca ma začal poháňať dopredu. Išli sme do mojej izby. Do mojej izby v paláci. Stále som nepochopila, ako sa toto mohlo všetko stať len jedným lístok od teti.