Twins [Dokončené]

36.Kapitola- Teta

Rozbehla som sa, skoro som sa potkla a silno som objala tetu. ,,Tak strašne si mi chýbala." Povedala som cez slzy. ,,Aj ty si mi chýbala zlatko." Povedala mi teta. Naše objatie povolila až nakoniec sme sa od seba odtiahli. ,,Si krásna dáma." Povedala mi. Usmiala som sa a začervenala. Potom som sa však pozrela na muža vedľa nej.
,, Dem, dovoľ aby som ti predstavila-" ,,Bena. To je ten chlap ktorý si ťa privlastnil. " Chladne a povrchne som povedala. ,,Dem!" Napomenula ma teta. ,,Ale to nič Alex.... Je mi cťou vás spoznať vaša výsosť." Povedal Ben a poklonila sa mi. ,,Nemám rada keď mi niekto tak hovorí. Stačí princezná Bella." Povedala som stále chladne. ,,Bella..." Zamyslene sa ozvala
teta. ,,Zabudla som že sa tak voláš." Zasmiala. Usmiala som sa a znova ju objala. Pozrela som sa dole. Tetinych nôh sa držalo malé dievčatko s havraními vlasmi a modrími očami. Malo aj nevýrazné pyhy. kľakla som si. ,,A toto je kto?" Usmiala som sa na dievčinu. Mohla mať tak šesť rokov. ,,Toto je Mia. Keďže je Ben adoptovaný, rozhodli sme sa, že si aj mi adoptujeme dieťa. Povedz ahoj Mia." Povedala teta. ,,Ahoj princezná Bella." Jej sladký hlas bol strašne..... Sladký. Jej očká sa mi zadívali do tých mojich. Potom som si ju zobrala na ruky. Pritom sa zasmiala. ,,Stačí Bella." Usmiala som sa. ,,Ideme na večeru?" Spýtala som sa. Prikývli a vykročili sme po chodbe.
-------------------------------------------------
Po večeri sme sa presunuli do nejakej veľkej obývačky alebo čo to bolo, kde bol stromček s darčekmi. Bola som aj trochu šťastná keď skončila večera, lebo každý sa pozeral na tetu, vrátane strážcov.
Všetci, okrem dospelých, sa rozbehli na rozbaľovanie darčekov. Dostala som novú korunku a krásnu fotografiu našej rodiny. Ja som stála vedľa Eli. Alan zase stál pri mame a Erik zasa pri otcovi. Bolo to proste krásne.
Po rozbalovaní darčekov, všetci robili niečo iné. Eli a Adam sa niekam vyparili, Mia,Alan a ostatné malé deti sa hrali zo svojími hráčkami a ja s Erikom sme sa pridali ku konverzácii na pohovke.
,,Vy musíte byť Alexandra, je to tak?" Spýtala sa po chvíli mamina. ,,Áno vaša výsosť." Sebavedome povedala teta. ,,Môžem s mužom s vami hovoriť?" Prekvapene sa na nich pozrela. ,, Samozrejme." Povedala a presunuli sa ku krbu.
,, Hneď prídem, zabav zatiaľ hostí." Povedala som potichu Erikovi a podišla ku krbu. Robila som sa, že pozerám z okna, aby to nebolo divné a počúvala som.
,, Dlžíme vám ospravedlnenie." Povedal otec. ,,A za čo Veličenstvo?" Opýtala sa teta. ,,Síce ste nám zobrala dcérku na dosť dlho, ale zachránili ste ju. Keby ste boli ako ty ostatný rebeli, Bella by....." Mame začali tiecť slzy a otec si ju pritiahol k sebe. ,, Ďakujeme, že ste nám zachránili dcéru. Do konca prázdnin môžte zostať tu a keďže ste niečo ako člen kráľovskej rodiny, ste pridelení do prvej časti. A inak, ja som William a moja žena je Beatris." Povedal otec a usmial sa na tetu. Teta Alexandra prekvapene na nich pozerala. ,,Veľmi pekne ďakujem vaše Veličenstvo- teda pán a pani Will a Beatris." Natešene povedala a vo mne spadol kameň zo srdca. Teta tu v paláci, do konca roka. Super!
------------------------------------------------
Bolo dvanásť hodín a ja som si konečne ľahla do postele. Zavrela som oči a snažila sa zaspať.
Zrazu mi niečo vletelo cez zatvorené okno do izby. Rýchlo som sa postavila a zapla svetlo. Bol to kameň. A niečo je na ňom. Podišla som k nemu. Zobrala ho do ruky a zistila som, že tam je papier. Otvorila som ho prečítala som čo tam je: ,,Príď do záhrady.,, A ďalej nič. A síce to je moc ryskantné, idem.