Twins [Dokončené]

epilóg

O dva mesiace neskôr

Prichádzam pred veľké dvere a čakám na to, ako sa otvoria a začne moja svadba.
Moje druzičky sa idú zblázniť. Sú to síce iba Nicol a Petra, no sú vystresované ešte viac ako ja. Elizabeth, ako ja na jej svadbe, je aj na mojej, svedok. Má krásne ružové šaty, a vo vlasoch má kvietky.
Pribehla ku mne a omámene na mňa pozrela.
,,Bella, vyzeráš nádherne. Si proste... Princezná! Ó pardón. Chcela som povedať ako KRÁĽOVNÁ!" Začala sa smiať a ja som len pregulala očami.

,, Dúfam, že sa nič nepokazí." Nervózne som povedala a pristúpila k Eli.
,,Neboj. Nič sa nestane. Erik na teba dáva pozor." Povedala mi a ja som len sa smutne usmiala. ,,Vto dúfam tiež." Zasmiali sme sa.
Zrazu začala hrať hudba a dvere sa otvorili.
,,Už musim ísť. Uvidíme sa pred oltárom." Povedala Eli a vošla do sálu, kde sa koná svadba. Po nej išli druzičky. A teraz je čas na mňa. Nadýchla som sa a pomalím krokom som vstúpila.
Všetci sa na mňa s úsmevom pozerali. Medzi hosťami som zahliadla plno známych.
Tetu s Benom a Miou, Maxima s jeho mamou, babku a dedka a veľa ďalších. Pri oltári som zahliadla mamu a otca ako na mňa hrdo pozerajú. Zato Alan si špáral v nose. Celí on.
Vystúpila som pred oltár a pozrela na môjho budúceho manžela. Jacka. Po dlhom čase si dal oblek. Vyzeral naozaj elegantne.
,,Ahoj ty môj budúci princ." Podpichla som ho a potichu sa zasmiala.
,, Nezačínaj dráha." Povedal a taktiež sa zasmial.
Potom sme sa pozreli na oddávajúcého.
On začal hovoriť.
Po chvíli začal hovoriť slová na ktoré som tak tešila.
,,Bella Bluová, beriete si tu prítomného Jackav Sawyera za manžela?" Spýtal sa ma.
,, Áno." Povedala som a usmiala sa.
,,Jack Sawyer, beriete si tu prítomnú, Bellu Bluovú za manželku?"
,, Áno." Tiež nadšene povedal Jack. Chytili sme si ruky a nedočkavo čakali.
,,S radosťou vás vyhlasujem za muža a ženu. Môžete sa-" ani to nedopovedal, lebo som si Jacka pritiahla k sebe a vášnivo ho pobozkala. On mi bozk opätoval. Všetci začali tlieskať a výskať.
,,Áno to je moje dievča!" Počula som niekde vzadu mamu. Zasmiala som sa a spolu s mojim manželom sme vykročili po koberci von z hali. Nad nami lietali lupienky kvetov, ktoré nám padali na hlavy. Očí mi žiarili od dojatia. Všetko bolo konečne, ako podľa mojich predstáv.
A ja som v tedy vedela, že môj život sa len teraz začal.

Konieeeec.
Ďakujem všetkým čo mipomáhali s týmto príbehom a aj vám ľudia, čo čítali tento môj príbeh, a nevyškrabali si oči koľko som mala chýb. Ale nezabudnite. Ešte bude jeden špeciál na ktorý za obzvlášť teším. Tak ešte raz ďakujem a.....
Ahoooj