Twins [Dokončené]

Po rokoch

Prechádzala som po chodbe a pozerala si maľby nášho rodu. Zastavila som až na predposlednej. Bola som tam ja, Elizabeth, mama s otcom, Alan a Erik. Usmiala som a pohľadkala zlatý rám kresby. Tak by som teraz chcela vidieť mojich súrodencov. Všetci sa po tých rokoch odsťahovali. Teda okrem Erika. Aspoň tú s nami bývajú rodičia.
,,Mami?" Ozvalo sa zamnou. Pozrela som sa na osôbku, ktorá ma oslovila.
,,Zlatko prečo ešte nespíš?" Spýtala som sa mojej desať ročnej dcérky- Alexandry. Jej modré oči sa do mňa prosebne pozreli. Neviem od koho má také oči. Možno od Eli.
,,Chem počuť príbeh o princeznej a rebelovi." Sladko mi povedala a ja som sa usmiala. Tento príbeh rozprávam skoro vždy. Je to o mne a Jackovi. Ale to samozrejme Alex nevie.
,, Nerozprávala som ti ho predvčerom?" Spýtala som sa a chytila ju za ruku. ,,Ja viem, ale..ale, mne sa ten príbeh páči a aj tak si to už tam moc nepamätám a-"
,,Dobre tak poďme." Ona sa len usmiala a zaviedla ma do izby.
Keď som tam vošla, čakalo ma prekvapenie. Na Alexinej posteli sedel jej o tri roky mladší brat- Erik.
Pozrela som sa na Alex s pohľadom- ,,vysvetľuj!,, .
,,Erik ho ešte nepočul." Povedala mi. Prevrátila som oči a Alex som posadila na posteľ.
,,Kde bolo tam bolo, žila raz jedna princezná do ktorej sa zaľúbil-"
,,Rebel!" Povedala za mňa Alex.
,,Presne. Princezná o tom nevedela až raz sa stretli na maškarnom plese, kde jej vyznal lásku. Princezná sa doňho taktiež zaľúbila a dali sa dokopy. No držali to v tajnosti. Raz na princeznú zaútočil oranžový badita. No princeznú zachránil rebel. Po tomto hrdinskom čine im kráľ dal požehnanie k svadbe. Zobrali sa a žili spolu šťastne až kým sa im nenarodili takýto divoši ako ste vy!" Začala som ich štekliť a oni sa len začali smiať.
,,A teraz šup do postele. Erik chceš späť so sestrou?" Spýtala som sa syna. On len prikývol a pritlačil sa k Alex.
,,Dobrú noc lásky." Dala som im pusu na čelo, vypla svetlo. Nechala som im zapnutú malú lampičku na písacom stole, keďže sa Alex boji tmi. Potom som vyšla von.
,,Zas si im rozprávala príbeh?" Spýtal sa ma Jack vedľa dverí. Zľakla som sa.
,,Jack to mi už nerob." Napomenula som ho a vykročila si to do našej izby. ,,Prepáč dráha." Ospravedlnil sa mi. Na to, že bol rebel, sa za ten čas chová akoby bol od narodenia princ.
,,Je to zlé že im to hovorím?" Spýtala som sa po chvíli. ,,Aj tak nevedia, že sme to my."
,,Ale raz im to musíš povedať, keď už im to takto hovoríš." Zastavila som a pozrela naňho. ,,Jack, sú to ešte len deti. A neviem či im to vôbec niekedy poviem." Jack sa na mňa prekvapene pozrel. Znova sme boli pri maľbách, no tentokrát som sa pozrela na maľbu kde sme boli my s Jackom a s deťmi.
,,Skôr či neskôr sa to dozvedia." Povedal mi a chytil ma za rameno.
Pozrela som naňho. ,,Ja viem Jack." Potom som sa znova zahľadela na našu maľbu.
,,Ja viem."

Touto časťou sa vás chcem spýtať, či by ste chceli pokračovanie tohto príbehu z pohľadu jej dcéry Alexandry. Už mám aj troška vymyslené o čom to bude len potrebujem, váš názor.
Ďakujem.
Ahooj😘