Twins [Dokončené]

Korunovácia 2.časť

Ich úsmevy neboli úprimné. Ich oči akoby na niečo čakali. Začala som byť dosť nervózna.
Farár dohovoril. Jeden zo sluhov zobral sklenú vytrínku. Farár zas do rúk zobral korunu a pozrel na mňa.
Ja som sa ešte viac nervózne pozrela na môj maják. Erika. On sa usmial a rukami naznačil, aby som dýchala.
Usmiala som sa. No niečo som si potom všimla. Jeden hosť vedľa Erika si svoju ruku dal pod sako a niečo vybral. Vyzeralo to ako zbraň.
Potom trochu odstúpil išiel za Erika. A potom mi to došlo. Doširoka som otvoril a oči.
,,A týmto vás vyhlasujem kráľovnou..." Začal pomali farár a korunu mi dával na hlavu. V tedy ten hosť niečo pritlačil k Erikovému telu.
,,ERIK POZO-" No nestihla som to. Osoba vystrelila a guľka Erikovi strelila priamo do srdca. Bezvládne spadol na zem. Elizabeth vykríkla na celú sálu a kľakla si k Erikovi.
Všetci začali kričať a utekali pred...Rebelmi. Mala som to vedieť! Tie výrazi. Bože, ako som toto mohla dopustiť!
Rebel, ktorý strelil Erika už išiel aj po Eli, no otec k nim pribehol a silno ho buchol po hlave. On spadol a tam ho dorazil strážca. Mama a Alan pribehli k nim, kde len s hrôzou a so slzami v očiach pozerali na telo Erika. Otec ho zobral do rúk a začali niekam bežať. Ja som sa vyzula a rozbehla som sa za nimi. No zrazu predo mnou zastal nejaký rebel. Vytiahol svoj nôž a začal sa s ním oháňať oproti mne.
Uhla som sa a rozbehla som sa von z hali.
On ma nasledoval a musím uznať, bojím sa. A to dosť.
Vyšla som na druhé poschodie a zabočila doľava. Potom mi to došlo.
Zastala som a pozrela sa rebelovi do očí.
,,Načo utekám, keď si to s tebou stále viem vybaviť, ako rebel!" Dala som sa do bojového postoju. On sa len zasmial. ,,Na tvojom mieste, by som utekal." Potom vybral zbraň a strelil mi do nohy.
Vykríkla som a spadla som na zem. Rebel si ku mne kľakol a zobral do ruky nôž. Pod kapucňou som mu videla ryšavé pramene.
,,Konečne si to s tebou môžem vybaviť." Povedal a dal si dole kapucňu.
,,August?Čo ty tu robíš?! Nie si náhodou v tretej vlne?" Vydesená som sa spýtala. On sa zamračil.
,,Ja už nie som ani u rebelov. Kvôli tebe ma vyhodili!" Zakričal na mňa.
,, Pamätáš si ako som si ma požiadala, aby som nikomu nepovedal, že ideš do paláca? To sa mi aj vyplatilo. Niekto nás videl a povedal to vodcovi. Všetku vinu hodili na mňa a zato ma vyhodili. Nemal som nikoho. Nemal som nič. A to len kvôli tebe!" Skríkol.
,,Ale teraz sa ti viem pomstiť. Pekne si vychutnám ako ťa zabijem! A potom ma znova príjmu, ako legendu!" Šialene sa zasmial a s nožom mi urobil ranu na líci. Spravil to pomaly a neskutočne to bolelo. Potom prešiel na moje ruky kde to isté zopakoval. Pritom mi tlačil s druhou rukou ranu na nohe. Toto mi robil možno iba dve minúty, no pre mňa to bola večnosť. Slzy sa mi tlačili do očí. Nevydržala som to a začala som plakať.
August sa na mňa pozrel a zasmial sa.
,,Nie si taká silná, ako si myslíš. Si len malá princezná, ktorá nič nedokáže." Prešiel k mojim vlasom, ktoré som už mala rozpustené. Zobral ich surovo do ruky a s nožom mi ich skrátil na úroveň krku. Odstrihnuté pramene vlasov si obzrel a s úškrnom mi ich pustil na moju zaslzavenú tvár.

,,Dosť bolo hrania sa. Už to nevydržím." Nedočkavo povedal. Rozparal mi šaty na bruchu. Rukoväť noža ešte viac stisol a natiahol sa.
,, Zbohom Demetria."
Zasmial sa, ešte viac stisol rukoväť a chystal sa spraviť to, na čo som  nechcela ani pomyslieť. Všetko sa v tedy zastavilo, čakala som svoju smrť.
A v tom naňho niekto skočil. Osoba ho zatlačila na stenu a hodila ho o zem. Bol to Jack!
Musel nás sledovať!
Začali sa biť. Ja som tam len ležala a snažila sa postaviť, no strašne bolesť akú som mala v celom tele mi to nedovolila. Pozrela som sa na Jacka s Augustom. Jack ležal na zemi a August ho päsťami surovo mlátil. Musela som niečo spraviť. Inak ho zabije!
Všimla som si, že August upustil nôž aj zbraň. Pušku som si zobrala do ruky. S druhou rukou som sa držala steny aby som nespadla. Namierila som si to na Augusta. Slzy mi už znova tiekli po lícach. Celá som sa triasla. Všetko sa mi spomalilo pred očami. Nevedela som, čo robiť. No jedno bolo isté. Musím zachrániť Jacka. Zavrela som oči. Stlačila som spúšť a nakoniec vystrelila. August vykríkol, spadol na zem. A už sa nepostavil. Na mieste bol mŕtvy.
Pustila som zbraň a začala plakať. Ja som ho zabila. Zabila som človeka!

Jack ku mne pribehol a zobral ma do náručia. ,, Všetko bude v poriadku." Upokojoval ma a hľadkal mi tvár. No vtedy som ho videla už ako šmuhu. Nakoniec ma pohltilo čierno.