Twins [Dokončené]

8.kapitola-Ďakujem

Spustila sa siréna. Srdce mi začalo splašene byť. ,,Nie....prečo dnes?" Spýtala som sa potichu. Jednou rukou som pustila Adama a čo najrýchlejšie sme bežali k mame a otcovi. ,,Čo sa deje?!" Spýtal sa ma Adam. Uvedomila som si, že Adam ešte nezažil vpád rebelov. ,,Rebeli!" Jedným slovom som mu povedala a dúfala, že pochopil. Všade naokolo sa hemžili strážci ktorí sa snažili ukludniť ľudí pobehujúcich po miestnosti. ,Kde sú naši?" Spýtala som sa nervózne. Zrazu ma niekto silno buchol do ramena a ja som spadla na zem. ,,Elizabeth!" skríkol na mňa Adam. Chcel ma zdvihnúť, no vystrašení ľudia oproti nám ho niekam začali unášať. ,,Adam!" taktiež som naňho skríkla. ,,Preboha vaša výsosť ste v poriadku?" spýtal sa ma jeden strážca a zdvihol ma. ,,To je teraz jedno. Kde je moja rodina?" Naliehavo som sa spýtala. ,,Všetci sú v poriadku. A taktiež aj kráľovská rodina z Anglicka vaša výsosť. Ale teraz musíme isť. Ste jediná čo chýba." povedal, chytil ma za rameno a začali sme utekať k úkrytu.

Niekoľko krát som spadla na schodoch no nedalo sa nič robiť. Mám metrové podpedky. Vyšli sme na poschodie a ešte viac sme zrýchlili krok. ,,Ale koho to tu máme." ozvalo sa za nami. rebel! Vytiahol svoju zbraň a zamieril si to priamo na mňa. ,,POZOR!" Zreval môj stážca, vytiahol si taktiež zbraň, odsotil ma a vtedy obidvaja vystrelili. A aj obidvaja spadli mŕtvy dole. ,,Nie!" vykríkla som a priplazila som sa ku strážcovi. Slzy sa mi tlačili do oči. Chytila som mu hlavu do rúk. Bol mŕtvy. A to len kvôli mne aby ma ochránil. ,,Ďakujem..." pozrela som mu na menovku. ,,....Sebastian." zobrala som mu vysielačku, aby som si vedela privolať pomoc kým sa niekam ukryjem a začala som bežať. Najbližšie bola hudobná izba kde si niekedy zahrám na husliach, či klavíri alebo zaspievam. Otvorila som dvere a zabuchla. Klavír som prisunula k dverám, aby to rebelov trochu spomalilo a sadla som si do rohu. ,,Haló. Je tam niekto?" spýtala som sa do vysielačky. Nikto neodpovedal. ,,Prosím pomôžte mi." skúsila som ešte raz. Nikto. Počula som výkriky, streľbu. Až teraz som som ich počula. Nikdy som nebola vonku keď bol tak vážny útok. Začali mi tiecť slzy. ,,Prosím." ešte raz som povedala a začala som plakať.