Twins [Dokončené]

41.Kapitola- Jack

Pohľad Demetrii (Belli)

Vyvalila som oči. On ma....... pobozkal? Preboha! Môj prvý bozk je od Jacka!?

Chcela som sa odtiahnuť, a prerušiť túto chvíľu. No jeho bozk bol taký láskavý. A krásny.. Taktiež som zavrela oči. Cítila som sa ako v nebi. Trochu som zdvihla nohu, ako v nejakom filme. 

No keď som si uvedomila, čo sa deje, odstrčila som ho od seba a chytila sa mojich pier. Stále som na nich cítila jeho bozk.

,,Čo to robíš!?" Zkríkla som naňho.

,, Demetria, ja-"

,,Ja som Bella!" Opravila som ho. Vzdychol si. ,, Prepáč..." Smutne na mňa pozrel. ,,Takže ku mne...nič...necitíš?" Podišiel ku mne a pozrel sa mi do očí. Chcela som povedať áno, no keď som sa pozrela do jeho očí, plné nádeje, nemohla som to povedať. Pretože sama som toto cítila. A neskutočne to bolelo.

,,Ja....Ja.... Neviem." Taktiež som sa mu pozrela do očí. On sa len usmial a chytil mi bradu. ,,Zajtra o tomto čase, na tomto istom mieste, budem na teba čakať. Ak neprídeš, budem vedieť, čo tým myslíš." Potom mi dal pusu na čelo a odišiel. A na mňa prišlo to najťažšie rozhodnutie.
------------------------------------------

Ležala som na posteli v teplákoch a mikine (ako inak) a myslela na Jacka. Mám, či nemam tam ísť. Ja neviem. Je tu aj Max, no keď pomyslím na toho trkvasa čo mi dal včera pusu, Max sa odo mňa vzďaľuje.

Straší ma to ako si Jack ku mne spravil cestu a ako sa mu to vôbec podarilo. Veď len..prišiel na jeden posraný bál! Kde mi dal ale pusu!

Hlavu som si zaborila do vankúša a poriadne si zakričala. 

Potom som sozrela na hodinky.
21:20.
Mám ešte 15 minút kým tam pôjdem. Alebo nie? Jednoducho som v riti.

Zrazu niekto silno zaklopal na dvere a dovnútra vrthla vytešená Elizabeth. Pozrela na mňa a skočila na posteľ.

,,Bella, tu si! Včera som ťa nevedela nájsť. A keď som zistila, kde si, otec mi povedal, že si išla spať, tak som ťa nechala. Ale teraz nespíš!" Usmiala sa na mňa ešte viac. ,,Čo sa deje zlatko?" Spýtala som sa a sadla som si. Eli sa nadýchla a ukázala mi prst. A na ňom bol.... Prsteň. Bol zlatý a neksutočne krásny. Hodnú chvíľu som sa naňho len kukala. Potom mi to došlo..
,,To je-"

,, Snubný! Presne tak!" Skríkla.

,,Adam ťa požiadal-"

,,O ruku!" Zkríkla ešte viac Eli. Taktiež som skríkla a objala ju. ,, Gratulujem!" Povedala som. ,,Vďaka." Odtiahli sme sa od seba a usmiali. Takže moja sestrička sa bude vydávať. Aspoň jedna z nás vie čo chce.

Potom som trocha zvážnela. ,,Eli.." Pozrela sa na mňa. ,, Aký je to pocit, mať niekoho pri sebe?" Spýtala som sa. Zaskočene na mňa pozrela.

,,Vieš..mať niekoľko vždy pri sebe
.." pozrela som sa do zeme. Eli sa usmiala a  chytila mi ruku.

,,Je to jeden, z najkrajších pocitov. Vedieť, že ti niekto vždy pomôže, nikdy ťa neopustí.... Vedieť, že ťa niekto ľúbi." Usmiala sa na mňa. Jej slová mi leitali okolo hlavy ešte pár minút..prsné tieto pocíti vydu na javo keď si spomieniem na Jacka..

Taktiež som sa usmiala a vyrovnala sa. Toto som potrebovala. Presne toto som cítila.... ,, Ďakujem." Povedala som a vstala. ,,A za čo?" Spýtala sa. ,,To je jedno. Idem nachvíľu do.....Ehm...Proste idem von." Povedala som, otvorila dvere a išla k altánku.
--------------------------------------------

Bežala som ako o život. Mám už iba minútu. Keď som konečne prišla k altánku, všimla som si siluetu ktorá sa už poberá na odchod. Taktiež som si všimla, že tu nie sú strážci tak som neváhala a vykríkla: ,,Jack!" Silueta sa otočila mojím smerom. Usmiala som sa a bežala za chlapcom. Keď som mu už bola na dosah, vyskočila som a objala ho. Pozrela som mu do očí, dala mu dole kapucňu a zasmiala sa. ,,Už viem odpoveď..." Povedala som mu. Zasmial sa aj on. Pohladkal mi jemne líce. ,,A povieš mi ju?" Spýtal sa. Na to som ho pobozkala a keď som sa odtiahla, chytila som mu bradu a povedala: ,, Ľúbim ťa."