Hale princess

1

Myslím že je pravý čas rozpovedať vám príbeh normálne nenormálneho dievčaťa.

Moje meno je Eleanor Marshall  a nikdy som nebola tak celkom normálna,aspoň teda podľa mňa.Mojej matke všetky veci ktoré sa vôkol mňa diali prišli maximálne normálne a si vysvetľovala mojím dospievaním,no moja matka tiež vedela kde je pravda a keď sa to všetko zvrtlo vzala ma na miesto o ktorom sa mi ani nesnívalo.Vzala ma za mojím otcom,do nedávna som nevedela ani jeho meno,jediné čo som vedela bolo že musí mať tmavé vlasy a že je príšerne tvrdohlavý.

Mama zastavila niekde v lese pri veľkom dome,obzrela som sa vôkol a nahlas povzdychla.

,,v poriadku?"nadvihla obočie a ja som jemne zvraštila obočie,vážne som rozmýšľala nad tým ako mi pobyt u otca pomôže.Som si istá že skôr vôbec ako veľmi.

,,Jasné"zagúľala som očami a vystúpila z auta.Mama ma hneď nasledovala,prešli sme cez lesnú cestu a ocitli sa pred vchodom.Vo dverách stál vysoký,tmavý muž.Pozrela som na mamu a tá pokrútila hlavou.

,,Ahoj Peter"pozdravila muža predomnou a ten sa len jemne usmial.

,,dávno sme sa nevideli"poznamenal a mama prikývla.Tento ich priateľský pokec mi nepripadal zaujímavý ani náhodou,jediné čo ma zaujímalo kde je môj otec a čo sa tu deje.

,,kde je otec?"vyletelo zo mňa a ten chlap sa zasmial.

,,je jasné že si Derekova dcéra,podobáte sa,si rovnako netrpezlivá"usmial sa a ja som nadvihla obočie.Skvelé tak teraz sa tu budeme hrať na veľkú šťastnú rodinku akoby sa nič nestalo.

,,Nevedel som že prídete tak skoro"ozvalo sa za mnou a mama sa usmiala,otočila som sa a stál tam,môj otec,chlap ktorého som si toľko krát predstavovala.No vôbec nevyzeral tak ako som si myslela,vyzeral mlado,tmavé strnisko mu zdobilo tvár rovnako ako slabý úškrn.Nepozeral na mňa,pozeral na mamu.Nahlas som si odkašľala aby som získala jeho pozornosť.

,,Eleanor"zašepkal a konečne na mňa pozrel,,vitaj"usmial sa a ja som prižmúrila oči.Eleanor vitaj?to je všetko čo mi po toľkých rokoch povie?Mala som chuť začať sa smiať no jediný pohľad na mamu mi napovedal že ak by som spravila niečo také asi by ma zabila.

,,jasné,vďaka"zašomrala som a pozrela na mamu,,čo keby sme prešli k tomu prečo som tu aby som mohla znovu vypadnúť"dodala som a prekrížila si ruky na hrudi.Derek sa zasmial.

,,čo keby ti Malia ukázala tvoju izbu aby si sa mohla vybaliť?"nadvihol obočie a ja som mykla plecom.

,,je mi to jedno"znela moja odpoveď,pristúpila som k mame a vtisla jej pusu na líce,,dúfam že v tomto zapadákove nezostanem večne"oznámila som jej.

,,aj ty mi budeš chýbať"usmiala sa.Vošla som dnu a na chodbe stálo to dievča,Malia.

,,zdravím"povedala som a položila pred ňu môj kufor,,môžeš mi to vziať?"spýtala som sa ale bol to skôr príkaz ako otázka.

,,vyzerám snáď ako slúžka?"nadvihla obočia a ja som mykla plecom.

,,myslím že ti radšej neodpoviem"zašomrala som a nasledovala ju po schodoch.Hneď prvá izba bola moja,bola to veľká izba,plná svetla.Sadla som si na posteľ a pozrela na Maliu.

,,takže?kto si ty?"spýtala som sa pretože mi bolo trápne len tak ticho sedieť.

,,Petrova dcéra,Peter je strýko tvojho otca"odpovedala.

,,Malia necháš nás chvíľu?"dnu vošiel Derek a sadol si vedľa mňa.Malia odišla a ostali sme sami.Pozerala som na stenu pred seba.

,,viem že to nie je New York no...budem s snažiť aby si sa cítila aspoň kúsok ako doma"povedal a ja som prikývla,,Vybaľ si to..o chvíľu prídu aj ostatný"

˙˙˙

,,máš ísť dole"zašomrala Malia a ja som jemne prikývla.Zišla som dole a vošla som do izby z ktorej som počula hlasy.Bolo tam plno ľudí,asi v mojom veku.

,,som tu"zamrmlala som a zastala si vedľa môjho otca,,môžme začať prosím?hore mi beží seriál"povedala som rýchlo a Peter sa zasmial.

,,toto je moja dcéra..."začal no ja som ho predbehla.

,,som Eleanor Thalia Marshall"falošne som sa usmiala.Vôbec ale vôbec ma táto konverzácia nebavila.

,,ja som Lydia"postavilo sa dievča s jahodovými vlasmi a podala mi ruku,jemne som ňou potriasla.Lepšie som si obzrela ostatných.Vedľa Lydii sedelo tmavovlasé dievča,myslím že bola Japonka.Hneď vedľa Malie stál veľmi pekný chlapec,podľa toho ako sa k sebe mali som usúdila že spolu chodia a potom tu bol ešte jeden,stál opretý o okno a ruky mal prekrížené na hrudi.

,,tak?aké je to veľké tajomstvo?"pošúchala som si ruky s nádejou že sa konečne dozviem to po čom celý život túžim,možno mi povedia že mám nejakú dedičnú chorobu,no ak je to tak nechápem prečo by tu bolo toľko ľudí.Och...možno mi chcú povedať že som nejaká stratená princezná.

,,dobre Eleanor"povedal ten chlapec pri okne,,začnem ja....si vlkolak"oznámil mi a tváril sa pri tom úplne vážne akoby mi hovoril čo mal dnes na večeru.Začala som sa smiať.Vážne je vtipný,čo si akože o sebe myslí?

,,je vždy taký vtipný?"spýtala som sa a pozrela na Lydiu ktorá sa len nervózne pousmiala.

,,tak fajn Remus Lupin,prestaň si zo mňa robiť srandu a konečne to vyklop "prevrátila som očami.

,,Hovorí pravdu"uistil ma Derek a ja som mala čo robiť aby som sa znovu nezačala smiať.

,,dokážem ti to"oznámil mi Scott a ja som spravila grimasu.

,,no jasné a ako to asi tak urobíš?roztrhneš si tričko ako Jackob z twilightu a premeníš sa na vlka?ouuu a budeš vyzerať ako ten vlkodlak z Harryho Pottera alebo skôr ako tí zo stmievania?počkať a nakoniec príde Edward a všetkým nám tu vypije krv"povedala som a tvárila som sa pri tom rovnako vážne ako on keď mi hovoril že som vlkodlak....no a potom si to tričko fakt vyzliekol......