Zánik Civilizácie

6. Kapitola - Sérum

Barbora/Barbequ

Držala som v ruke tú striekačku so sérom, ktorého farba sa mi vpíjala do očí a injekcia ma odpudzovala. Nikdy som tieto veci nemala rada, ale keď mi niekto pichal injekciu, nemala som vo zvyku plakať, len som sa na to nemohla pozerať, pretože sa mi z toho krútil žalúdok. Vedela som však, že sa tomu nevyhnem. Aspoň pokiaľ tu nechcem pobehovať nakazená vírusom s neviem akými príznakmi. A čo to vlastne znamená ten PK vírus? Prečo nám ten debil nepovedal takéto základné veci, ktoré nám môžu zachrániť život? Asi je to somár. Že mu nie je sproste!

Trochu pevnejšie som zovrela prsty okolo injekcie a opakovala som si slová, ktoré vždy všetci opakovali, keď ma išiel niekto pichať. Uvoľni sa a ani to neucítiš, bude to rýchle.

Kurva! Boha!  Prečo?! Ja si to sama nepichnem! A vy sa tu všetci pojebte kobercom z kúpeľne, ja to proste neurobím!!!!! Veď sa len nakazím vírusom, to bude určite príjemnejšie, než do seba pichať tento humus. Kto vie čo v tom vlastne je. Možno je tam len slivkový lekvár v tekutej forme a oni nás len chceli osrať, že nás poslali na nejakú planétu, kde straší ľuďom vo veži alebo čo.

Pozrela som sa na Sky a ešte raz som sa nad tým zamyslela. To vážne chcem byť sraľo, ktorý si nedokáže pichnúť ani len jednu injekciu, ktorá mi mimochodom zachráni život pred ani neviem čím to vlastne, ale hlavne, že budem pichnutá a tá vec nech je to kľudne aj gumidžús, mi bude kolovať žilami a držať ma pri živote v tomto obzvlášť zaujímavom priestore, možno nahrávacieho štúdia?

Zavrela som oči a pokúsila som sa uvoľniť stuhnuté svaly, ale aj napriek tomu som cítila ako mi ihla prepichla kožu a vnikala mi čoraz hlbšie do krku. Prečo sme si to nemohli pichnúť do ruky alebo do čela kľudne, len nie do krku?! Dokonca ani hrejivá myšlienka na Vianoce a darčeky ma nedokázala zbaviť toho odporného pocitu, keď som si bodala ihlu čoraz hlbšie do krku, pretože cítiť pálivú bolesť, ktorá sa mi rozliehala celým telom rozhodne nebolo nič príjemné. Pocit ako mi chladný kov prepichuje všetky tkanivá v krku rad za radom, čo mu príde do cesty, bolo skôr nechutné.

Jedným očkom som sa pozerala na Sky a zbadala som, že už má tú svoju striekačku prázdnu a tak som sa jej pokúsila kývnuť hlavou, že si to môže vybrať, ale ona ma predbehla a naznačila mi to ako prvá, tak som ju poslúchla a vytiahla som si ten nástroj skazy z krku a odhodila som ho. Mala som chuť po tej veci ešte aj podupať a proste ju nejako spacifikovať aby už nemohla viac škodiť. Dvomi prstami som si pri tom držala krk a konečne som sa pozrela na Sky, ktorá sa netvárila práve nadšene. Že by ju ten vpich vzal ešte viac ako mňa?

Naznačila som jej, že si to môže už z krku vytiahnuť, ale ona len nepohnuto stála, než som si všimla ako sa zrútila na zem so striekačkou stále zabodnutou v krku. Našťastie padla tak, že sa jej tam tá vec nezabodla ešte hlbšie.

Skočila som sa ku nej na zem a zatriasla som ňou. Jednou rukou som ju trochu prefackala a kričala som jej meno.

"Tak sa preber! To vôbec nie je vtipné! Sky!!" Vrešťala som a snažila som sa priviesť ju k životu. Vôbec som nevedela čo mám robiť a vyčítala som si, že som nikdy nedávala pozor pri prednáškach prvej pomoci, ktoré sme na škole raz za čas mávali.

Pohľad mi skĺzol ku jej krku, kde bola stále vbodnutá striekačka a napadlo mi, že by som jej ju mala vytiahnuť, ale všimla som si tmavé, skoro až čierne žili, ktoré sa jej tiahli čoraz ďalej po celom krku až ku tvári a pod oblek, od miesta vpichu. Bolo už azda neskoro na to sérum? Ale to je blbosť, veď sme si ho pichli naraz a obe sme tu rovnako dlho, tak prečo sa to deje iba jej?

Zacítila som ako ma okolo pása niečo pevne chytilo a potiahlo ma to dozadu. Poriadne som ani nestihla zareagovať a do môjho zorného poľa vošiel blonďák, ktorý sa rovno sklonil ku Sky a videla som ešte ako jej vytiahol tú striekačku z krku, než som sa konečne otočila a zaostrila som na tmavovlasého chalana s dlhšími vlasmi po plecia. Odniekiaľ mi bol povedomý, ale rýchlo som si ho nevedela priradiť.