37. Kapitola - Problém vyriešený

199 18 0
                                    

Netušila som ako sa dostaneme k tomu lesu. Dokonca som sa začala už pomaly zmierovať s tým, že tam skysneme navždy. Barbequ zliezla z toho koňa a dokonca som zachytila aj to, ako ešte predtým povedala Jakeovi za sebou, že už ju môže pustiť, pretože on ju stále drvil rukami. Potom ju pustil a ona mohla zliezť. Jake urobil to isté a kôň zostal za nimi. 

"Ako ste prišli k Lorovi?" Spýtal sa ich zvedavo Matt a ja som usúdila, že to musí byť ten kôň. Či čo to vlastne bolo. Hrozne ma udivovali tie jeho dva rohy a jeho priesvitná koža. Bolo to nechutné a magické zároveň. Môžem si ho zobrať domov??? Mala by som ho tam na balkóne vo svojej izbe a bola by som z neho šťastná.

"To je na dlhšie. Ale v skrátenej verzií by sa dalo povedať, že ho tuto Barbequ zachránila pred smrťou tým, že si trochu zaskákala cez oheň." Prezradil nám s hrdým úsmevom Jake a ja som vyjavene pozrela na svoju kamarátku. Skákala cez oheň? To vážne?

"Takže to bol on čo vydal ten divný zvuk a kvôli nemu si išla k tomu ohňu?" Vyzvedala som pre zmenu ja i keď odpoveď mi bola už jasná.

"Áno. A čo ste robili vy dvaja? Videli sme tam roztrhaný oblek a krv." Začala tú tému.

"Ten Segar ti ako odpoveď nestačil?" Spýtal sa počudovane Matt a samozrejme, že do toho vložil aj trochu tej jeho irónie.

"Ale áno, len som si nebola istá tým či to spôsobil on alebo si na Sky zaútočil ty a ten Segar ťa za to chcel zožrať." Žmurkla Bbq a ja by som sa aj zasmiala, keby sa mi nezdalo, že sa zem pod nami pomaly hýbe.

"Hej, dosť vy dvaja. Teraz tu máme iný problém. Ak sa odtiaľto s Mattom čo najskôr nedostaneme, tak nás to čoskoro vcucne." Povedala som a hľadela som pod svoje nohy. Topánky som si ešte videla, ale videla som aj to ako sa pomaly zabárajú do zeme. Tie Mattowe na tom neboli o nič lepšie.

Dvihla som prosebný pohľad na Bbq s Jakeom a dúfala som, že na niečo prídu.

"Ako ste sa tam dostali? Vráťte sa tadiaľ, nie?" Skúsila to Bbq.

"To je nemožné, veď tu všetko vyzerá úplne rovnako. Netuším ako sme sa sem dostali." Zavrtela som hlavou. Keby to aspoň nebolo tak ďaleko, že by sa tam dalo doskočiť. Ale vyše štyroch metrov ozaj nedoskočím ani po riadnom kopanci do zadku.

"A čo keby ste sa proste rýchlo rozbehli ku nám?" Snažila sa ďalej.

"To nemôžme riskovať. Stačí jeden chybný krok do mäkkého a pohltí ťa to ako malinu. Ani sa nenadýchneš. A ani srnky netušia kde ťa to vypľuje. Ak vôbec." Hovoril Matt a prezeral si okolie.

"Každopádne ťa po tom už ani google nenájde, nech sa s tebou stane čokoľvek." Doplnil Jake a aj by som sa začala smiať, keby nešlo o práve takúto situáciu.

"Super, to mi veľmi pomohlo." Povedala som nervózne. Ak sa z toho dostanem, budem potrebovať veľmi dlhý kúpeľ. Ale tu by som si ho asi aj tak nemohla dovoliť, takže si budem musieť vystačiť aj so sprchou. Nejakou prírodnou... no a ak teraz začne pršať, tak ma klepne.

Ale zišlo by sa aspoň kvôli tomu požiaru. Ten môže byť ešte nebezpečný. Ale divila som sa jednej veci. Šíril sa pomaly, na to koľko bolo okolo neho porastu.

Pohľadom som sa vrátila k tomu Lorovi a to hlavne preto, že sa začal hýbať. Ešte stále ma to zviera fascinovalo a to hlavne tým, že tak veľmi pripomínalo koňa. Tie som predsa zbožňovala, ale moje najobľúbenejšie zvieratá to predsa len nie sú. Avšak, keď som bola dieťa, tak kone boli mojou jedinou láskou. Ale to tiež iba biele, iné som nechcela ani vidieť. Teraz sa moje chute upriamili na čierne, avšak pri týchto tvoroch to bolo zrejme všetko jedno, pretože tento nemal farbu žiadnu. Iba svojich vnútorností ak sa to tak dá povedať. 

Zánik CivilizácieWhere stories live. Discover now