Zánik Civilizácie

35. Kapitola - Skokan roka

Barbora/Barbequ

Keď som začula ten divný zvuk, chvíľkami mi zostával rozum stáť, čo by to mohlo byť. Ale niečo mi hovorilo, že som podobný zvuk už počula, len si neviem spomenúť kde. Až po chvíli mi došlo, čo to je.

Nemala som čas odpovedať Sky na jej otázku. Proste som sa rozbehla smerom k tomu požiaru, alebo presnejšie, za tým zvukom, pretože o chvíľu už môže byť neskoro. Nevedela som čo od toho očakávam ani či to je dobrý nápad, ale musela som sa presvedčiť, že tomu dvojrožcovi nič nie je. Nechcela som žiť s myšlienkou, že možno tam niekde zomrel a ja som sa ani len nepokúsila mu pomôcť.

Ako som bola čoraz bližšie, cítila som viac dymu a viac ma z toho štípali oči. Išla som však ďalej. Cítila som teplo, ktoré sálalo z ohňa. Zastavila som a snažila som sa nájsť tú správnu cestu. Zvuk na chvíľu ustal a to mi tiež moc nepomohlo. Nevedela som kam presne mám ísť, ale vybrala som sa vpred, len už som nebežala. Teraz som musela dávať väčší pozor na to, kde čo je, že by mi niečo nepadlo na hlavu alebo tak.

Zrazu ma niečo prudko chytilo za rameno a potiahlo vzad. Zľakla som sa a teda som sa najprv snažila vyšklbnúť, než som sa otočila.

"Čo to stváraš? Chceš sa zabiť?!" Kričal po mne Jake a ťahal ma nazad.

"Nie!" Bránila som sa. "Musel to byť ten dvojrožec, teda vlastne Loro či ako to bolo. Určite to bol on a určite má problémy. Chcem mu pomôcť. Nemôžem žiť s predstavou, že by mu niečo bolo." Stále som sa snažila vytrhnúť sa mu, ale on ma nechcel pustiť. Ale už aspoň stál na mieste a neťahal ma preč.

"On sa o seba vie postarať, je to predsa voľne žijúce zviera." Snažil sa ma presvedčiť a vyzeral, že už ma chce znovu začať ťahať preč, ale ja som znovu potiahla tam, kam som chcela ísť, len aby si to hneď rozmyslel.

"Počuj, za dobu, čo sa tu hádame mohol kľudne už zomrieť alebo možno máš pravdu, a proste ušiel alebo čo. Ale možno to je blbosť  a on je tam a nevie čo má robiť. Chcem sa len presvedčiť." Moje slová zrejme padli na úrodnú pôdu, pretože jeho zovretie povolilo a ja som sa automaticky snažila vykĺznuť, ale zrazu ma znovu pevne zovrel.

"Dobre. Ale idem s tebou." Povedal rozhodne a ja som sa nestihla ani nadýchnuť a už ma ťahal tam, kam som pôvodne chcela ísť. Radšej som teda mlčala, len aby si to náhodou nerozmyslel a šla som za ním. Pri tom som sa kade tade obzerala, len či náhodou niečo neuvidím, ale zatiaľ som nič nevidela. Až keď som zbadala ledva badateľný pohyb naľavo, vytrhla som sa Jakeovi a rozbehla som sa tam.

Dostala som sa tak blízko ako sa len dalo. Nestačilo to však na to, aby som sa mohla prestať strachovať o toho dvojrožca. Bol tam prakticky uväznený, pretože z každej strany bol oheň a nemal mu kam ustúpiť. Bolo mi z toho do plaču.

Pocítila som na ramene niečiu ruku a tak som sa otočila. Vedela som, že to bude Jake, ale potrebovala som pocítiť podporu. Aspoň čiastočnú. A moje želanie sa splnilo. Hľadel na mňa akoby to bol práve on, kto je tam uväznený a dôveroval mi. Vedel, že ho odtiaľ dostanem.

Usmiala som sa a zaťala som ruky do pästí. Znovu som sa pozrela na Lora a premýšľala som ako ho odtiaľ dostať. Moc času mi však nezostávalo, pretože oheň bol čoraz bližšie. A nie len k nemu, ale aj ku mne. A čím viac som musela pred živlom ustupovať, tým menej som toho videla.

Už som mala chuť to vzdať, keď som začula jeho žalostný nárek, ktorý ma prinútil nevzdať sa a hľadať ďalej. Premerala som si celé okolie. Na jednej strane nebol oheň taký silný. Možno keby dokázal skočiť dostatočne vysoko...

Rozbehla som sa tam a začala som okolo seba rozhadzovať rukami, aby som upútala jeho pozornosť. Podarilo sa mi to v celku rýchlo a teda som hneď pokračovala ďalej vo svojom pláne.

"Musíš to preskočiť. Rozumieš?" Skoro som kričala. Bolo mi hrozne teplo v blízkosti ohňa, ale to som nevnímala. Miesto toho som sa mu snažila dohovárať aj ďalej, len aby ma už konečne pochopil. Nakoniec však aj tak zavrtel hlavou a ustúpil o krok vzad. Zavrčala som si sama pre seba. Musela som si dať ruku pred nos. Z dymu ma štípali dýchacie cesty a aj oči už som mala v jednom ohni. Nevedela som sa poriadne nadýchnuť.

"No ták! Ty to dokážeš! Musíš. Inak tam zomrieš..." Poslednú vetu som len zašepkala a z očí mi začali tiecť slzy.

"Barbequ." Ozval sa vedľa mňa Jake. "Nechce to preskočiť. Bojí sa. A my tu nemôžeme ostať večne. Môžme zomrieť aj my!" Hovoril čoraz naliehavejšie. Vedela som, že má pravdu. Ale ja som nechcela aby tu ten Loro zomrel. Nechcela som si to pripustiť.

Vystrela som sa a urobila som krok vzad.

"Nie. Nenechám ho tu zomrieť." Povedala som rozhodne a rozbehla som sa. Nemala som moc priestoru na rozbehnutie sa, ale to mi bolo fuk. Potrebovala som sa k nemu dostať a dodať mu odvahu.

Čoskoro som už letela vzduchom a cítila som nehoráznu horúčavu. Hlavne v oblasti nôh. Dopadla som bolestivo na zem a aj som sa bála pozrieť sa na svoje nohy.

Dvihla som hlavu a pozrela som sa na Lora, ktorý stál nado mnou. Vyzeral vydesene a prekvapene. Zrejme nečakal, že za ním skočím. Po pravde, nečakala som to ani ja.

Pokúsila som sa postaviť a keď sa mi to podarilo úspešne a bez bolesti, urobila som k nemu tých pár krokov aby som sa dostala k jeho boku. Najprv cukol akoby chcel ujsť, ale potom sa rozhodol zostať na mieste. Pozrel sa na mňa, a potom na to miesto ktoré som pred chvíľkou preskočila. Zrejme sa mu to už nezdalo také desivé.

"Dobre. Už vieš čo máš robiť. Tak choď!" Popohnala som ho i keď len slovami. Ale on sa na mňa zmätene pozrel a ja som si vzdychla. "Bohaaa! Skoč!!!" Nasrala som sa a zrúkla som po ňom. On to však ignoroval a iba neisto prešľapoval na mieste. Potom do mňa ťukol bokom a pohodil hlavou. Skoro mi padla sánka. On skutočne chce aby som na neho vysadla?

Zasnene som sa usmiala a položila som mu ruky na chrbát. Mal zaujímavú pokožku, dokonca sa mi zdalo, že tam mal aj chlpy. Bolo to zaujímavé.

Nasadnúť naňho nebolo vôbec jednoduché, ale po chvíli sa mi to podarilo. Neviem akým zázrakom som sa mu ocitla na chrbte, ale bola som z toho šťastná. Sedelo sa mi na ňom inak než ako na normálnom koni. Jeho chrbát bol mäkký a necítila som pod zadkom jeho kostrč. Divila som sa tomu, ale nemala som čas na zisťovanie dôvodu.

Loro zahrabol kopytom do zeme a pohodil hlavou. Bolo mi to hneď jasné. Chytila som sa mu hrivy a nohy som pritisla k jeho chrbtu. Bez sedla som na koni ešte nikdy neskákala. Trochu som sa bála, ale snažila som sa ten strach nedať najavo. Nechcela som znervózniť Lora.

Zafŕkal nosom a rozbehol sa. Trhlo mnou vzad a keby som sa nedržala, už by som bola na zemi. Zrazu som pocítila ako som nadskočila na jeho chrbte a ako mi do tváre šľahal vzduch. No vlastne dym...

Pri dopade na zem som skoro spadla z jeho chrbta, ale podarilo sa mi znovu sa narovnať. Poťapkala som ho po krku. "Šikovný chlapec. Bude z teba skokan roka." Usmiala som sa. "Bol by si tej lásky a vzal aj Jakea?" Spýtala som sa ho a len ledabolo pohodil hlavou. Nevedela som či to znamená áno alebo nie, ale keď Jake vysadol s mojou pomocou za mňa, Loro neprotestoval.

"Len sa ma drž." Povedala som cez plece Jakeovi a ani nie sekundu na to som pocítila ako ma silne zovrel okolo pása. Pripomenulo mi to to, čo sa stalo na tej lietajúcej potvore, nech sa už volala akokoľvek. Pri pomyslení na to som sa začala červenať, preto som radšej zahnala všetky tieto myšlienky a venovala som sa Lorovi. Ten bol aj tak lepší než to lietajúce čosi.

"Tak poďme!" Zvolala som a popohnala som ho. Loro sa rozbehol vpred a bolo to akurát na čas, pretože som mala chuť kašľať. Bolo mi divné, že až teraz, po takej dobe čo som tu dýchala dym, ale to nebolo teraz to, čo ma zaujímalo.

Ako som sledovala okolie, zistila som, že Sky ani Matta nikde nevidím.

Najprv som myslela, že možno išli ďalej od ohňa alebo tak, ale veľmi rýchlo som zistila, že to je blbosť, keď som na zemi som zbadala roztrhaný oblek a veľa krvi.