Barbora/Barbequ
Nevedela som z čoho sú tie striekačky urobené, ale nasralo ma to, keďže to bolo rozbité. Takže plast to zrejme nebol, lebo to by sa tak ľahko nerozbilo.
Vzala som si vreckovky a zohla som sa na zem k tomu. Snažila som sa tie kúsky striekačky dostať na kopu a pri tom poutierať krv, ale keď som brala do rúk tú časť s ihlou, niekto do mňa drgol a pichlo ma to. Neviem či do krvi, ale zľakla som sa toho. Dúfala som, že to do krvi nebolo, lebo by to znamenalo, že sa nakazím a to som vážne nechcela. Prezrela som si teda prst a usmiala som sa, nepichlo ma to. Ale všimla som si dosť nepekný záder na prste.
"Oh, prepáč." Začula som hlas Samanthy a chvíľu som premýšľala nad tým či mi to vôbec stojí za to aby som sa nasrala. Nič som jej nepovedala a ani som sa na ňu nepozrela, len som ďalej utierala krv a pozostatky striekačky, kým som konečne mohla hodiť tú vreckovku do koša aj spolu s ostatnými vecami v nej.
~~~
"Idem so sprchy." Povedala som ostatným, keď som zistila, že tam sú sprchy. Tak veľmi som sa tam tešila, že to už ani nie je možné. Neviem ako som takú dobu mohla prežiť bez sprchy, ale teraz som bola skutočne rada, že tu niečo takéto je a môžem to využiť. Aj keď viac by mi vyhovovala vaňa. Tú by som si napustila a už by ma z nej nevytiahli ani keby ma za nohy ťahali. A o to väčšiu som mala teraz chuť stráviť v tej sprche minimálne dve hodiny.
Zhodila som zo seba oblek a keby som nemusela, už by som si ho nikdy nechcela obliecť. Zišlo by sa keby sa mohol oprať, ale potom by som si na seba nemala čo iné obliecť. Takže to budem musieť nejako zvládnuť aj v ňom a dúfať, že čoskoro sa vrátime domov. Veď vedca sme už našli, takže už by sme sa mali vrátiť.
Vošla som do sprchy a keď som na seba pustila teplú vodu, pre moje telo to bol šok a trhlo mnou, ale po chvíli som si na to privykla a len som tam tak stála a užívala som si ten pocit intelektuálneho orgazmu, pretože toto bolo viac ako dokonalé.
Slastne som si vzdychla a s priblblým úsmevom som sa konečne trochu rozhýbala.
Netuším ako dlho som v tej sprche bola, ale nechcelo sa mi výsť. Ale nakoniec som ten kohútik aj tak musela otočiť. Vzdychla som si a otvorila som dvierka, keď som si všimla, že mi chýba uterák. Nebol ani nikde na nejakom stojane, že by som si pre neho už tých pár krokov zabehla. A skrinky tu neboli, kde by mohol byť. A nahá tu predsa behať nebudem, rovnako ako sa nechcem obliecť do toho obleku mokrá.
"No do riti!" Zanadávala som si sama pre seba. Dvere som teda znovu zatvorila aby mi nebola zbytočná zima a ostala som premýšľať čo teraz. Pozrela som sa na dvere do kúpeľne a čosi mi napadlo.
"Halóóóóóóóóóóó!! Je tu niekto?" Zakričala som, ale bolo ticho. A to dosť dlho. "No tááááák!" Štvalo ma to. Začínala mi byť zima.
"Babrequ?" Začula som niečí hlas. Znel divne, takže to bude asi Sky.
"Nie, duch svätý." Pretočila som očami.
"Oh, taká pocta stretnúť niekoho, kto by v skutočnosti nemal byť skutočný. A čo si želáte?" Ozvala sa odpoveď.
"Christina, nerob si zo mňa srandu!" Zavolala som na ňu. "Zabudla som si uterák, jednoducho mi ho podaj." Nedala som jej možnosť odpovedať mi. Miesto toho som si všimla ako sa otvorili dvere na kúpeľni a že dnu niekto vstúpil. "To ti to trvalo." Ešte, že tie dvere na sprchovom kúte boli matné.
"Prepáč, ale nevedel som nájsť uteráky." Zašomral a mne stuhla krv v žilách.
"Jake?" Spýtala som sa takmer rozklepane.
ESTÁS LEYENDO
Zánik Civilizácie
Ciencia Ficción"Ide o to, že ľudská civilizácia je už hrozne stará a niekto si myslí, že ľudská rasa je mladá, ale to je blbosť. Ľudia existujú už veľmi dlhú dobu, len nie na tejto planéte. Alebo teda nie iba na nej." "Čo to znamená?" "Znamená to to, že ľudia žil...
