Zánik Civilizácie

53. Kapitola - Secrets

Sedela tam len Barbequ, ktorá na tom bola zrejme veľmi zle, vedľa nej sedel zamyslený Will a z druhej strany Bbq ležal Voldemort. Zvedavo som na nich pozrela a hodila som drevo na zem.

"Čo sa tu stalo?" Spýtala som sa, ale obaja mlčali. "Haloo, niečo som sa pýtala." Snažila som sa ich rozhovoriť. Toto vyzeralo dosť vážne. Hlavne keď sa Barbequ tvárila tak zničene.

"Vyznala lásku Jakeovi." Povedal Will neprítomne a ja som vyvalila oči.

"Čože?!" Nemohla som tomu uveriť. A to kedy na to nabrala dostatok odvahy? Ja som myslela, že si to nepriznala ešte ani sama pred sebou, nie to ešte aby to povedala Jakeovi a ešte k tomu aj pred Willom. 

"Áno, vyznala." Pripustila Barbequ a dvihla ku mne uslzenú hlavu.

"A... Čo na to Jake?" Spýtala som sa jej.

"Ten nič. Len stál, vyjavene sa na mňa pozeral, a potom si ho odvliekla tá suka." Oči upierala do prázdna a na pokrčených nohách si žmolila ruky.

"Bože..." Nevedela som, čo na to povedať. "Čo sa stalo?" Spýtala som sa znovu a prešla som ku nej. Sadla som si oproti nej a ustarostene som sa na ňu pozrela. Na chvíľu mi pozrela do očí, než pohľad sklopila na svoje ruky a pokrčila plecami.

"Proste..." Nadýchla sa. Bolo mi jasné, že sa jej to nerozpráva jednoducho, ale povedala mi čo sa stalo. Keď skončila, mala som už ruky zaťaté do pästí a takmer som škrípala zubami. Nemohla som tomu uveriť. Myslela som si, že Jake je nenormálny, ale nečakala som, že škody sú až také rozsiahle.

"No, rozhodne máš viac odvahy ako ja." Zamumlala som.

"Prečo?" Podvihla obočie.

"Ak ho skutočne miluješ, tak mu to dokážeš povedať." Povedala mi a ja som sa len usmiala ako hneď vedela o čom hovorím.

"Lenže ono to je komplikované." Vzdychla som.

"Láska je komplikovaná." Oponovala mi a ja som sa mierne zamračila.

"Ale ono to je skutočne komplikované." Pokrčila som plecami, nevedela som ako jej to vysvetliť. "Bojím sa." Dodala som nakoniec. S týmto som bola spokojná už o čosi viac.

"Veď ak mu to povieš, tak ťa za to určite nezabije, určite ťa ani nepobozká a bude na teba iba pozerať ako na psychicky chorú a potom odíde rovnako ako Jake, len akurát že s tým, že odíde sám, nebude ho musieť ťahať Anabelle." Veľavravne sa na mňa pozrela a ja som sklopila zrak.

"Skús kričať ešte viac, možno ťa bude počuť a ja mu to tak nebudem musieť hovoriť sama." Pretočila som očami. "Každopádne sa bojím práve toho. Počula som Anabelle ako hovorila, že si znovu brúsi zuby na Matta." Stále som sa snažila nejako to zneškodniť, aby aj ona bola v tom, že povedať mu to je blbosť.

"Lenže Matt podľa mňa nie je taký kokot ako Jake." Mierne sa zamračila.

"Lenže raz to už urobil. Dal jej prednosť." Vzdychla som si a hlavu som sklonila ešte viac.

"Ale veď to predsa oľutoval." Bolo zjavné, že v tejto veci bola asi na jeho strane.

"Ale... Čo ak... ja neviem. Proste vidieť ten jeho výraz pri tom, ako by som mu čosi také hovorila, mi ozaj nestojí za to. Blbo sa viem cítiť aj bez toho." Zahryzla som si silno do pery. Neviem prečo, ale začali ma páliť oči a musela som potláčať slzy. Tá predstava, že skutočne mu to nikdy nebudem vedieť povedať ma privádzala do zúfalstva.

Hodila som očkom po Barbequ, ktorá sa pozerala zamyslene za mňa. Nemala som silu sa otočiť.

"A čo by si mu povedala, keby si mu to mala povedať?" Spýtala sa ma so zvedavým pohľadom a ja som sa zamračila.

"Ja neviem. To je zložité." Zdráhala som sa.

"Skús nad tým popremýšľať." Povedala mi a takmer kričala.

"Ja vážne neviem!" Zavrčala som a rozhodila som rukami. "Hovorím, že máš viac odvahy ako ja!" Vzdychla som si.

"Tak skús premýšľať nad tým čo ste spolu zažili a tak... Prečo si sa do neho zamilovala a prečo práve doňho?" Hovorila mi a chytila sa za hlavu štýlom, ako to dokáže len ona.

Začala som si žmoliť ruky. "Asi by som mu toho nepovedala veľa. Len, že je to strašný kokot. A že ho strašne milujem. A proste... Že aj napriek tomu, že sa ma v jednom sne pokúsil zabiť, vždy pri tom vyzeral ako grécky Boh sexu. V realite však vyzerá ešte lepšie, čo mi nemôže nikto zazlievať, pretože sa mi o ňom snívalo ešte skôr, než som ho vôbec videla." Pokrčila som kolená a objala som si ich rukami. Vyložila som si na ne bradu a priblblo som sa usmiala. "Že je jeho úsmev tou najkrajšou vecou vo vesmíre, rovnako ako jeho oči a keby som mala dostatočne kreatívnu dušu, kľudne by som mu zložila aj pesničku ako dôkaz svojej lásky k nemu." Vzdychla som a na malý moment som privrela oči. 

Keď som ich otvorila, zbadala som Bbq, ako sa spokojne usmieva a ja som sa zamračila s úsmevom. "Čo sa usmievaš?" Spýtala som sa jej, ale nič mi nepovedala a miesto toho sa usmiala ešte viac a znovu sa pozrela za mňa.

Zamračila som sa ešte viac, než som úplne stuhla. Prečo mám ten blbý pocit, že...?

Otočila som sa a zbadala som Matta ako vyšiel spomedzi stromov so zadumaným výrazom.

"Ty si... ehm, počul si niečo?" Snažila som sa znieť pokojne, ale vedela som, že sa mi to nepodarilo už len preto, že sa mi ruky triasli ako šialené.

"Čo som mal počuť?" Spýtal sa ma zmätene a mne spočiatku odľahlo, ale v jeho výraze bolo niečo, čo mi na jeho odpovedi nesedelo.

"Ale nič. Len sme ťa tu ohovárali." Zavrtela som hlavou a pozrela som sa na Barbequ. Tá sa smiala ako psychicky neschopná a ja som sa musela usmiať.

"Takže grécky Boh sexu?" Vyšiel odnikiaľ aj Jake a usmieval sa od ucha k uchu. Čo mu ho Anabelle vyfajčila?

"Kto?" Doložil Matt a ja som sa chytila za hlavu. Dvihla som pohľad ku Jakeovi a zavraždila som ho pohľadom. 

"Nikto, Matt, nikto. Jake nevie o čom hovorí." Zavrčala som, pri čom som nespúšťala pohľad z Jakea, ktorý sa na mňa zmätene pozrel a ja som mu rukou naznačila aby bol ticho, inak ho zarežem ako sliepku. Irónia bola v tom, že sliepku a ani nič iné som ešte za celý svoj život nezarezala, ale tak všetko sa musí skúsiť poprvýkrát.

Kútikom oka som si všimla, že sa Barbequ postavila a odišla. Otočila som sa a sledovala som ju kam ide. Zastavila sa až pri našich batohoch, kde sa posadila a tvárila sa, že tam ani nie je. Postavila som sa a vybrala som sa za ňou, nechcela som aby tam bola sama. 

Pomalým krokom som išla ku nej, vyzeralo to, že som ani nechcela aby ma zbadala, alebo že som si pýtala jej povolenie, aby som za ňou mohla prísť. Ale ona si ma nevšímala a tak som sa nadýchla a už som nevyzerala tak nerozhodne.

Ktosi ma chytil za ruku ani som sa nemusela pozerať kto to je, hneď som vedela, že to je Matt.

Pozrela som sa mu do tváre a dvihla som obočie. On mal otázku v očiach a ja som len vykrivila ústa.

"Môžeš ma pustiť?" Spýtala som sa ho ešte v celku pokojne. Snažila som sa tak znieť. A on ma bez slova pustil a so sklamaným výrazom sa otočil a išiel za Jakeom, ku ktorému sa medzi tým pridružila aj Anabelle.

Posadila som sa vedľa Barbequ, ktorá sa hrabala vo svojom ruksaku. Zaujímavé bolo to, že som ešte stále netušila čo všetko vo svojom ruksaku mám. Neviem ako na tom bola Barbequ, ale ja som asi ani nechcela vedieť čo všetko tam je. Vždy to bolo také prekvapenie, keď som tam našla niečo nečakané.

"Aha! Ja už som bola zmierená s tým, že ho nikdy neuvidím." Povedala mi Barbequ a ukázala mi svoj mobil. Vypleštila som oči. Mala som sto chutí ísť ku svojmu ruksaku a začať odtiaľ dolovať aj ten svoj, ale lenivosť zvíťazila. Veď na Zem by som sa aj tak nedovolala a ten mobil mi odtiaľ sám neujde, takže to môže aj počkať.

"Tie ruksaky sú ako kindervajcia." Uškrnula som sa. Barbequ zatiaľ niečo robila na tom mobile a čoskoro sa ku mne doniesli tóny pesničky Secrets od One Republic. Zasnene som sa usmiala. Mala som pocit, že som ju nepočula už celé veky! "Tak toto si urobila úplne geniálnu vec." Zhodnotila som a usmiala som sa. Barbequ sa taktiež tvárila nesmierne spokojne a šťastne, po dlhej dobe.

"Venuješ mi tanec?"