Zánik Civilizácie

10. Kapitola - Zanzara

"Čo sa jej stalo?!" Chcela som vedieť, keď som videla Bbq ako leží v posteli a celá sa trasie. Pot jej stekal z čela akoby na ňu Jake práve vylial vedro vody, počas mojej a Mattowej neprítomnosti.

"Našiel som ju len pred chvíľou, ale keď mi dáš pár minút, tak ti to poviem." Odpovedal mi v celku pokojne Jake a ja som mala chuť ho vziať panvicou alebo proste niečím, pretože som rozhodne nemala niekoľko minút. Čo ak to dovtedy ani neprežije?!!!

Sklonil sa nad ňu a trochu sa pri tom mračil. Bbq mala zatvorené oči a keby sa netriasla, tak by som myslela, že už nežije. Ale zdalo sa mi, že sa trasie menej ako vtedy keď sme prišli. Pozrela som sa kútikom očka po Matthewovi, ktorý len stál pri stene a ramenom sa o ňu opieral. Zrejme je mu totálne u prdele či to prežije alebo nie alebo čo sa jej vôbec stalo. A možno to aj vedel... Ale nie, to je hlúposť, on jej určite nič neurobil. Ako ma mohlo čosi také napadnúť? Zrejme trochu preháňam. Barbequ to prežije, ja to zvládnem tiež a Jake mi o chvíľku povie čo sa jej stalo.

"Takže, vyzerá to tak, že sme tu mali menšiu návštevu." Pozrel sa na mňa Jake ja som na neho zaostrila svoj pohľad, pri čom som sa snažila na neho nevyletieť s tým aby mi už konečne povedal čo jej je. "Zanzara. Po našom to je komár. Len akurát, že tento nesaje krv. Teda... saje, ale miesto toho aby ti po ňom ostal malý svrbiaci štípanec, tento štípanec bude ohraničený modrinou a jed, ktorý do teba zapustí sa šíri celým krvným obehom. A nakoniec, keď prejde celým telom a odumrú ti všetky jeho časti rad za radom, príde smrť. Dosť bolestivá a dlhá, nie je to nič čo by som niekomu prijal." Vysvetlil mi to v rýchlosti, ale predsa mi pripadal ako nejaký profesor na strednej.

"Oh, tak to je úplne skvelé! Koľko má času?" Zamračila som sa.

"Necelých dvadsaťštyri hodín." Odpovedal rýchlo a ja som sa pozrela na Bbq.

"Okej, a ešte mi povedz, že sa to nedá ani liečiť a rovno si tu skočím z toho okna." Kývla som na okno neďaleko. Prekvapivo bolo zasklené.

"Dá. Ale lieky nemáme tu a ísť do mesta pre lieky v noci by bola samovražda." Odmietavo krútil hlavou.

"Predsa ju nenechám zomrieť!" Zakričala som a pozrela som sa na neho skoro s nenávisťou v očiach. Ako mohol niečo také vysloviť?! "Kde je mesto? Keď ste vy dvaja taký dosratý z toho tam vonku, tak pôjdem kľudne sama, len mi sakra povedzte kadiaľ mám ísť a aké lieky potrebuje!" Kričala som tam po nich a skákala som pohľadom z jedného na druhého. Matt sa tváril, že tam ani nie je a Jake na mňa nesúhlasne pozeral.

"Ukľudni sa." Povedal mi a prešiel bližšie ku mne. Trochu naštvane sa na mňa pozrel a i keď bol vyšší, nezastrašil ma. Skôr som sa ešte viac vystrela a odmietala som ustúpiť.

"Ja som pokojná." Odvrkla som.

"Vidím." Povedal a veľavravne sa na mňa pozrel za čo som na neho tak akurát zazrela. "Urobíme to takto. Ráno, kedy to vonku nebude také nebezpečné a ona bude mať ešte nejaký čas sa hneď poberieme do mesta pre lieky. Určite to všetko stihneme včas a ona to prežije." Snažil sa ma nahovoriť na čosi takéto, čo mi prišlo ako kompromis, ale ja som to odmietala. Chcela som mať istotu, že to stihneme a že sa dokážeme vrátiť načas.

"Nie. Buď to hneď alebo teraz." Dupla som si nohou. A kľudne sa aj o zem hodím ak to bude potrebné!

"Pozri, je to síce milé, že ti na nej tak záleží a ona si to určite váži, ale je to samovražda!" Dohováral mi a ja som sa na neho odmietala už čo i len pozrieť.

"Ako som už povedala, vy dvaja ísť nemusíte, pôjdem kľudne sama, len mi ukážte cestu a povedzte mi aké lieky mám vziať." Pokrčila som plecami a zaťala som sánku.

"Boože, ty si tvrdohlavá." Vzdychol si a pozrel sa na Matta. Teraz na nás už pre zmenu hľadel so záujmom, ale nevedela som či uvažoval či som taká šialená alebo proste tvrdohlavá. Avšak ja sama som nevedela odpoveď. A asi som ju ani vedieť nechcela.

"Nie. Ja viem veľmi dobre na čo myslíš, ale nie, to neurobíš!" Povedal Jake Mattowi a ja som na nich len zmätene pozrela. Čo mi ušlo?

"A prečo nie? Podľa mňa by to mohla byť sranda." Uškrnul sa a kývol plecami.

"Jasné, ísť sa zabiť je sranda. No hahaha! Strašne som sa zasmial." Pokrútil hlavou.

"Tak pozri, buď tam pôjde sama či ju priviažeme ku stoličke alebo nie a zomrie už po desiatich krokoch alebo pôjde niekto s ňou a možno sa dožije aj jedenásteho." Žmurkol a stále sa pri tom usmieval, zatiaľ čo ja som sa zase tak akurát zamračila, keď ma tak podceňoval.

"Chceš aby sa to skončilo ako naposledy?" Nadvihol Jake obočie a ja som prestúpila z nohy na nohu. Kedy?

"To teraz nevyťahuj!" Zahriakol ho Matt, ktorý vyzeral, že sa chce na Jakea vrhnúť.

"A prečo nie? Ja si myslím, že je to presne ten istý prípad ako predtým!" Nedal sa odbiť a Matt vyzeral, že mu čochvíľa rupnú nervy.

"Nie. Nedopustím, aby sa to stalo znovu." Prehovoril Matt potichu. Až ma to desilo. Čo takého sa stalo?

"Ale zrazu." Povedal ironicky Jake a ja som na nich zmätene hľadela.

"No čo?" Nadvihol obočie Matt.

"Ale nič." Pokrútil hlavou Jake a otočil sa nám chrbtom. Pozeral sa smerom na Barbequ a predpokladám, že zvažoval možnosti. "Tak fajn. Ale buďte extrémne opatrní. Hlavne sa vyhýbajte istej smrti, ktorá je síce na každom kroku, ale to je iba taký detail." Znovu sa ku nám otočil a vážne na nás hľadel.

"Áno, mami." Povedal ironicky Matt a prešiel ku skrini z ktorej zobral ruksak. Prehodil si ho cez rameno a ešte raz sa pozrel na Jakea, ktorý sa mračil čoraz viac a viac.

"Vtipné." Nadhodil a ja som pretočila očami.

"Fajn, ideme?" Pozrela som na Matta. Ten mi pohľad opätoval a prikývol. Tak som vykročila ku dverám a otvorila som ich. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu. Naposledy som sa otočila za Bbq a vzdychla som.

"Matthew, ale nie, že keď sa vrátite, tak budem krstný otec!" Zakričal za ním so smiechom Jake a ja som sa na neho len zhrozene pozrela. Toto nemyslel vážne, však? Pozrela som na Matta, ktorý vyzeral, že má čo robiť aby po ňom čosi nehodil, pretože pohľadom behal po okolí a hľadal niečo, čo nie je pripevnené k zemi a mal zaťatú sánku.

"Neboj, ty krstný nebudeš." Odsekol Matt a vykročil za mnou. V tom momente by som sa bála naňho čo i len pozrieť, tak som radšej vybehla von a tvárila som sa, že som nič nepočula.

Matt vyšiel von krátko po mne a vyzeral, že už je kľudnejší. Kto vie či po ňom nakoniec aj niečo nehodil?

"Tak poď. Ale budeš robiť všetko čo ti poviem, jasné?" Zamračil sa na mňa a ja som len prikývla. "Povedz to." Rozkázal mi, čo sa mi síce nepáčilo, ale v momentálnej situácií som zrejme mohla byť rada, že so mnou vôbec ide a to dobrovoľne.

"Áno." Povedala som a on začal liezť dolu tým rebríkom či čo to bolo. "Pane." Dodala som ironicky sama pre seba, tak aby to nepočul, ale zrejme som to prepískla.

"Ja som to počul!" Zvolal za mnou a ja som sa len uškrnula. "No kde toľko trčíš?" Nasledovalo hneď za tým. Tak som začala liezť za ním ako to len šlo, až to skončilo tak, že som mu skoro stupila na ruku. "Dávaj trochu pokor, sakra." Napomenul ma a ja som pretočila očami.

"Tak prepáč, myslela som, že už si dole." Zašomrala som a rozhliadla som sa po okolí či náhodou niečo neuvidím, ale zatiaľ som nevidela nič zaujímavé.

"Fajn. Ale už čuš." Povedal mi a ja som si vzdychla. Nič som už nehovorila a len som hľadela tam kam on. Zrejme som však nevidela to, čo som mala vidieť, pretože po chvíli mi zovrel v ruke lýtko a ukázal kamsi do tmy. Prekvapilo ma už len to, že mi chytil lýtko. Mala som chuť vykríknuť, lebo som sa zľakla, ale neurobila som to a miesto toho som sa len bez dychu pozrela smerom, ktorým ukazoval. Zamračila som sa, ale aj tak som videla veľký trt. Chcela som mu už aj niečo povedať, že tam ukazuje zbytočne, ale zbadala som to skôr, než by som stihla aspoň otvoriť ústa. A tento pohľad ma presvedčil o tom, že všetko toto je skutočné, že to nie je iba sen, z ktorého sa zobudím...

Pár planúcich očí, stelesňujúcich samotné peklo.