Dvihla som pohľad dohora a prekvapilo ma, keď som zistila, že to bol práve Matt, ktorý sa ma opýtal túto nezvyčajnú otázku. Podvihla som obočie a zmätene som sa na neho pozrela.
"Ale ja neviem tancovať." Pokrútila som hlavou. A to, že som sa tam nechcela strápňovať som si nechala pre seba.
"To nevadí, ani ja to neviem." Usmial sa. "Tak ideš?" Spýtal sa a natiahol pred seba ruku.
"Jasné, že idem!" Zvolala Anabelle, ktorá sa tam zjavila a začala ťahať Matta trochu ďalej od nás, aby mali priestor. Jednu jeho ruku si dala na rameno a druhú si miesto pása dala na zadok. Svoje ruky obmotala okolo neho a natisla sa k nemu akoby sa už nemala kam inam postaviť, lebo nemá viac priestoru. "Pusti tam niečo lepšie, toto je ozaj hrozné. Nechápem ako to môže niekto počúvať. Aj keď pochybujem, že práve ty budeš mať na počúvanie niečo lepšie." Odfrkla Anabelle a ja som zovrela ruky do pästí. Pohľadom som ju zavraždila a radšej som sa pozrela inam, len aby som ním netrafila aj Matta, ktorý by si asi tiež zaslúžil.
Barbequ dvihla zrak a pozrela na Anabelle, ktorá na ňu pozerala ako na blázna.
"Čo chceš? Prepáč, ale reči štetiek nerozumiem." Zavrtela hlavou a znovu sa pozrela do mobilu zatiaľ čo Anabelle ju prepaľovala pohľadom. "Oh, Sky!" Zvolala a pozrela na mňa. Dvihla som pohľad na ňu a hneď na to sa začali vzduchom niesť tóny Nicotine od Panic! At the disco. Roztopím sa teraz alebo až za chvíľu????
"Hej, Andrew!" Dvihla som ruku, aby som upútala jeho pozornosť a keď sa na mňa pozrel, usmiala som sa. "Vieš tancovať?" Spýtala som sa a on celý sčervenal.
"Ehm... ani nie." Priznal a ja som sa dvihla na nohy.
"Tak poď, naučíme sa to spolu." Usmiala som sa na neho akoby som rozum potratila. Svedčil o tom aj Andrewov pohľad, ktorým si ma premeral, že či som mentálne zdravá. Očkom som hodila po Mattowi, ktorý ma prepálil pohľadom a ja som sa o to viac usmiala a prešla som ku Andrewovi. Ten na mňa vydesene pozrel a tak som ho vytiahla na nohy. "Neboj sa. My to zvládneme." Z mojej strany nesledoval pokus o žmurknutie, zatiaľ čo Andrew skákal pohľadom zo mňa na Matta a späť.
"No neviem či si to ty, koho sa bojím." Povedal Andrew a ja som sa otočila ku Mattowi. Ten po nás zazeral, ani nežmurkal a jeho pohľad bol síce nečitateľný, ale tá tichá vyhrážka sa v ňom čítať dala. Pretočila som očami a vzdychla som si.
"Jeho sa bojíš?" Otočila som sa nazad ku Andrewovi. "On ti nič neurobí. U nás na Zemi sa tak hovorí, že pes, ktorý šteká, nehryzie. A myslím, že Matt je presne ten typ psa." Usmiala som sa.
"Lenže on nešteká." Prehltol Andrew.
"To len zatiaľ." Odhalila som zuby v ešte väčšom úsmeve a znovu som ku nemu natiahla ruku, aby som ho vytiahla na nohy, ale za ruku ma chytil ktosi iný a miesto toho aby som ťahala ja, ťahal on mňa. Vytreštila som oči a ledva som prepletala nohami, aby som nezletela na zem, zatiaľ čo moje kroky viedli do lesa za evidentne, skôr viac ako menej, nasratým Matthewom, ktorý ma za sebou vliekol ako bábiku. Priznala som si, že klásť odpor by bolo zbytočné a tak som ho proste nasledovala s ofučaným výrazom.
Keď sa zastavil, oprel ma o strom, dosť podobne ako ja predtým Jakea, ale s tým rozdielom, že on mi nestrčil ruku pod krk, ale odstúpil odo mňa a začal sa prechádzať z miesta na miesto. Mračil sa až mal takmer spojené obočie a vlasy okolo neho poletovali ako sa raz za čas otočil, aby zmenil smer.
"Akože, chápem, že Anabelle je kurva a teda si začne aj s posraným hovnom na zemi, ktoré tam včera vysral pes, ale prečo si ty začínaš s tým hlupákom, to ozaj nepochopím!" Zrejme chcel kričať, ale on to len hovoril cez zaťaté zuby.
YOU ARE READING
Zánik Civilizácie
Science Fiction"Ide o to, že ľudská civilizácia je už hrozne stará a niekto si myslí, že ľudská rasa je mladá, ale to je blbosť. Ľudia existujú už veľmi dlhú dobu, len nie na tejto planéte. Alebo teda nie iba na nej." "Čo to znamená?" "Znamená to to, že ľudia žil...
