Ubehlo niekoľko rokov...
Vlastne len jeden deň.
Alebo len pár hodín?
24...
To je jeden deň.
Moje myšlienky boli dosť zahmlené. Na Barbequ som sa nedokázala ani len pozrieť, Matthew sa zas odmietal pozrieť na mňa. Jedine Jake sa snažil baviť s Barbequ. Niekedy som postrehla ako sa spolu o niečom bavia alebo ako sa dokonca smejú, ale vždy keď si zas spomenuli na okolitý smiech, nastalo hrobové ticho. Už ma to vážne prestávalo baviť.
Takýto život bol o ničom. Ak sa to teda dá nazvať životom. Skôr len prežívaním. To ticho ma pomaly rozožieralo ako kyselina, zvnútra aj zvonku. A nevedela som potlačiť jej účinky až do doby, kedy sme sa mali znovu presunúť ďalej. Bola som vďačná za to, že sme mali jeden deň pauzu, aby som mala možnosť sa aspoň trochu spamätať a pripraviť sa na ďalšiu cestu. Pretože keby po mne niekto chcel už včera aby sme išli preč, poslala by som ich bezo mňa. Možno by som sa im dokonca pokúšala nahovoriť, že ich dobehnem. A možno by som ani nemusela a proste by odišli bezo mňa. Ale nie. Prečo by bezo mňa odchádzali včera, keď bezo mňa neodišli dnes?
Zbalila som si svojich pár vecí do ruksaka a dvihla som sa. Tá sánka už pomaly odpúchala, rovnako ako Mattowa. Ten už ju mal iba farebnú. Aspoň sme ku sebe ladili. Bolo dosť náročné niesť svoj ruksak na tom ramene, ale keď sa mi Jake včera ponúkol, že mi to previaže, dal mi k tomu nejaké listy alebo čo to bolo, čo by malo urýchliť hojenie. Ale bolo mi to jedno aj keby mi tam nasypal jed. Aspoň by tak ukončil toto všetko.
Snažila som sa teda niesť ten ruksak tak, aby mi netlačil na to miesto a potom mi už len zostávalo zaťať zuby a nasledovať ostatných.
Zatiaľ sme nešli moc dlho, keď sme našli vodu. Bola prekvapivo priezračná. Hneď sme si začali všetci dopĺňať fľašky. Ale smädná som nebola, takže som sa nenapila, len som fľašku zas odložila a ako som si všimla, Jake urobil to isté. Barbequ a Matt sa najprv napili a až potom fľaše odložili. Chcela som už vyraziť ďalej, ale zastavili ma divné zvuky. Zamračila som sa. Otočila som sa ku ostatným a najprv som sa stretla s pohľadom Jakea, ktorý mi hovoril, že nie je dobrý nápad sa tam pozerať. Ale predsa som sa pozrela ďalej a ten pohľad mi vyrazil dych. Ten hajzel!
Tak na mňa sa odmieta čo i len pozrieť, ale s Barbequ sa bude olizovať predo mnou a ešte aj pred Jakeom?! Mala som chuť mu ísť odtrhnúť gule len tak z fleku, ale Jake ma zastavil.
"Počkaj, toto nie je normálne. Niečo nám tu uniká." Zamračil sa.
"Neviem čo uniká mne, ale tebe zrejme uniká to, že sa tu Bbq a Matthew snažia navzájom pojebať." Zavrčala som sa urobila som ku nim ďalší krok.
"No pochybujem o tom, že by Matt Barebqu niekedy pobozkal." Povedal s veľavravným pohľadom.
"Dobre, ale ja si myslím, že najprv by sme mali zasiahnuť, skôr než jeden z nich odíde tehotný a až potom sa môžeme snažiť prísť na to čím to je, nemyslíš?" Najprv sa zasmial a potom len prikývol.
"Dobre, takže... Ja sa pokúsim vziať Barbequ čo najďalej, ty sa tu pokús udržať Matta." Povedal mi a pustil ma.
Bolo to až nechutné ako sa na seba lepili a snažili sa vzájomne povyzliekať. V tých bozkoch bol určite zakomponovaný aj jazyk a dvíhal sa mi z toho žalúdok. Rovnako ako z tých mľaskavých zvukov a vzdychov.
"Tak poď." Povedal Jake, keď chytil Barbequ popod ruky a začal ju dvíhať. "Tento nie je pre teba, ver mi." Dodal a bolo na ňom vidieť, že odtrhnúť ich od seba pre neho nie je práve jednoduché.
Ja som medzitým prešla ku Mattowi a chytila som ho rovnako ako Jake Barbequ. Problém bol v tom, že ja som mala zranené rameno a druhý problém spočíval v tom, že aj keby som ho zranené nemala, Matt by mal tak či onak viac sily než ja. A preto som sa ani tak moc nedivila, keď mnou trhol dopredu a skoro som sa zvalila na jeho chrbát. Len tak tak som to ustála a snažila som sa ho ťahať vzad, len aby pustil Barbequ, od ktorej sa nechcel odtrhnúť. Ako posledné sa od seba odtrhli ich pery.
Vôbec mi nepomáhal v tom, aby som ho udržala na mieste, pretože sa stále snažil dostať ku nej a ako som mohla vidieť, tak aj Barbequ sa bránila.
"Nie, neber mi ju." Žiadal Matt Jakea. "Prosím, potrebujem ju!" Tak to už je čo povedať, keď je Matt ochotný poprosiť.
"V žiadnom prípade. To si len myslíš, že ju potrebuješ. Ja však viem, že ju nepotrebuješ." Dohovárala som mu, zatiaľ čo som sa nohami zapierala do zeme, ale cítila som, že sa chce postaviť a to som nemohla dopustiť, pretože ak sa postaví, nedokážem ho zastaviť. Hodila som sa na neho celou váhou a to ho vytrhlo z rovnováhy a zvalili sme sa obaja na zem. Jake sa medzitým už s Barbequ vzdialil z dohľadu, ale stále som ju počula kričať niečo o tom, že chce ísť za Mattom.
"Pusti ma!" Kričal a vzpieral sa. Raz sa mi podarilo vraziť mu do brucha až som sa bála, že som mu zlomila pár rebier. Pustila som ho, lebo som nedokázala udržať ruky spojené a už som sa snažila dvihnúť na nohy, aby som mohla bežať za ním, ale on sa miesto toho skrúcal na zemi a nariekal za Barbequ. Potom sa prudko prehol v páse a začal dáviť. Nemala som tendenciu sa odvrátiť, doma som sa bežne pozerala na to ako čosi podobné robia naši psi a nikdy mi to nevadilo. Toto síce bolo iné, ale predsa som ku nemu natiahla ruky a chytila som mu vlasy. Vyšla z neho iba voda. Keď skončil, zostal ležať na zemi a tak som dávala pozor, aby sa nezložil do vlastných zvratkov. Našťastie ich minul a tak som si vydýchla, ale aj tak som radšej dávala pozor.
Po lícach mu stekali slzy a spoza jeho pier vychádzali slová, ktorým som nedokázala rozumieť, ale predpokladala som, že to bude niečo o Barbequ.
"Matt...?" Oslovila som ho. Natiahla som sa po svojom ruksaku a vytiahla som z neho vodu. Nie tú, ktorú som nabrala pred chvíľou, ale druhú. Každý sme mali dve fľaše a vždy sme sa ich snažili udržať obe čo najplnšie. Podala som mu ju. "Aspoň si tie ústa prepláchni." Navrhla som mu a on si ochotne fľašku vzal. Už nevyzeral tak posadnuto ako pred chvíľkou. Žeby to bolo... tou vodou? Ja s Jakeom som ju nepila, ale Matt s Barbequ áno. A možno je to to, čo dal predtým Will Babrequ, aby zabila Matta. Nebola predsa až tak ďaleko od miesta, kde sme predtým boli. Kľudne si pre ňu mohol zájsť a potom to nechať Barbequ vypiť.
"Jake! Neviem či ma počuješ, ale je to tou vodou! Musíš z nej dostať tú vodu!" Zakričala som do lesa, dúfajúc, že ma počul. Odpoveď neprichádzala a miesto toho som sa otočila ku Mattowi. Neviem ako to stihol, ale stál na nohách, tesne za mnou.
"Sky?" Oslovil ma a potom na pobozkal.
ESTÁS LEYENDO
Zánik Civilizácie
Ciencia Ficción"Ide o to, že ľudská civilizácia je už hrozne stará a niekto si myslí, že ľudská rasa je mladá, ale to je blbosť. Ľudia existujú už veľmi dlhú dobu, len nie na tejto planéte. Alebo teda nie iba na nej." "Čo to znamená?" "Znamená to to, že ľudia žil...
