Zánik Civilizácie

18. Kapitola - Blawer

Neviem či som uskočila sama alebo či ma Jake strhol na stranu, ale každopádne som sa nejakým zázrakom dokázala uhnúť padajúcim doskám a iným kusom dreva. Tá divná vec prerazila strop a spolu s ním aj podlahu a zanechalo v domčeku dosť peknú dieru. Pozrela som sa tým smerom a zbadala som ako na druhej strane tej diery leží na zemi Matthew a vyzerá rovnako vydesene ako ja s Jakeom. Tiež sme boli na zemi, ale to bolo to posledné čo ma teraz zaujímalo.

Odplazila som sa čo najrýchlejšie ku tomu otvoru a vyzrela som von, pretože som chcela vedieť čo je to za tvora, čo nám práve odbúral skoro pol domu na jeden šup.

Ako prvé čo mi napadlo keď som to zbadala bolo také to divné kura čo v dobe ľadovej skákalo aj z útesu, len pre jeden posratý melón. Len akurát, že tento tvor bol veľký ako rodinný dom, na zobáku mal ostré výčnelky, ktoré vyzerali ako zuby, ale bola to súčasť zobáka a malo ho veľký ako tukan, čiže oproti hlave mal ten zobák skutočne obrovský. Ani sa nedivým, že sa mu ním tak dobre búrajú domčeky na stromoch. Hlavu mal na pomerne tenkom krku, ale zato telo mal tiež dosť veľké. Bolo tvaru kuraťa, ale predné končatiny mal dlhé až po zem, čiže chodil po štyroch, ale vzhľadom k tomu, že dolu pri zemi nebol koniec jeho končatiny, prišlo mi to ako netopier, pretože celá tá končatina bolo vlastne kožovité krídlo a v strede mal pazúre, ktoré používal ako predné končatiny - na chodenie.

Tie zadné mal už o čosi menšie, ale zato na nich mal o to väčšie pazúre a bola som si istá, že keby ma do nich chytil, pripadala by som si ako v klietke. Celý bol holý, čiže na ružovkastej koži nemal nič, žiadne perie či srsť alebo šupiny. Ale na malom chvoste mal perie ako normálny vták. Neviem z koľkých zvierat tento tvor vznikol, ale mám pocit, že to bolo celé akosi proti prírode.

"Č-Čo to je?!" Zvýskla som a odskočila som od kraja.

"To je Blawer." Odpovedal mi Matthew.

*pozn. autorky: len také malé upozornenie, Segar sa číta normálne, čiže Segar, rovnako ako Zanzara, ale pri slove Blawer nastáva zmena, číta sa 'blejvr'*

Chcela som niečo povedať, ale nestihla som to, pretože som začula ďalšie pukanie dreva a bolo mi jasné, že gigantický tvor sa opäť činí. Uskočila som, ale bolo to zbytočné, pretože Blawer napadol presne opačnú stranu domu, čiže tú, kde bol Matthew. Všimla som si, že stihol len tak-tak uhnúť padajúcim doskám a s bolestivou grimasou sa rýchlo odplazil čo najďalej.

"Musíme zmiznúť. Možno sa nám podarí ujsť nepozorovane a on sa sústredí len na dom." Hovoril mi Jacob a ja som len zakrútila hlavou.

"A čo bude s Mattom a Barbequ?" Spýtala som sa ho skoro neveriaco. Predsa by ich tu len tak nenechal... Všimla som si jeho pohľad a bolo mi jasné, že zrejme nechal. To je mi to ale hrdina. "No nie. Nenecháme ich tu!" Zamračila som sa na neho a začala som sa dvíhať na nohy už konečne. Pohľadom som strelila po Mattowi. Zrejme by nedokázal ísť po Barbequ ani keby chcel. Aspoň by ju teda nedokázal vziať, pretože už tak sa sám ledva držal na nohách.

Premerala som si dieru, ktorá ma delila od Matta a Barbequ a znovu som sa zamračila. Bola príliš veľká, tú by som musela iba ak preletieť, čo je pre mňa nemožné, čiže som cez zaťaté zuby zavrčala a kopla som do prevej veci, ktorá mi prišla pod nohu, čiže do dosky, ktorá sa tam povaľovala a všimla som si ako vyletela von. Potom som začula tupý náraz a na chvíľku som stuhla. Však som práve netrafila...

Vyzrela som von a všimla som si ako si Blawer šúcha zobák.

Trafila.

Vypleštila som oči keď na mňa zazrel tými krvavými očami, čo v tme priam svietili a prudko som začala cúvať, pretože sa naježil, prikrčil a vzlietol. Nie vysoko, ale dosť na to, aby sa hodil po domčeku a celý ho zvalil na zem spolu s tým, že ten úbohý strom sa z toho už asi nikdy nespamätá.