Barbora/Bbq
Kráčam za nimi ako chvostík. Vpredu ide Jake a Anabelle, za nimi Matt a ja som na konci ako kus odpadu. Jediný, kto mi robil spoločnosť bol Will a síce sa ma snažil rozveseliť, mne rozhodne nebolo do smiechu.
Prvý dôvod bol ten, že som sa bála o Sky. Možno už ani nie je nažive. Tá predstava mi dosť narúšala sebaovládanie a mala som chuť kričať. Prečo to blbé decko incestu odišlo?!
Ako druhý dôvod - a to je ten hlavnejší - mojej nálady pod psa považujem to, že odkedy Sky definitívne odišla, Anabelle sa na Matta už skoro ani nepozrela, avšak okolo Jakea sa točila akoby bola Mesiac a on Zem. Nehorázne ma to vytáčalo a to hlavne vtedy, keď som videla ako sa na neho lepí a oblapáva ho tými svojimi chápadlami.
"Ale no tak. Veď sa už usmej. Odkedy sme vyrazili, som ťa ani raz nevidel usmiať sa." Zafunel vedľa mňa Will.
"Ale daj mi už pokoj. Môžem ti jebať tvoj úsmev." Zavrčala som a zamračila som sa. Ozaj sa snažil, ale už to začínalo byť otravné.
"Prečo si stále podráždená?" Síce to nebolo prvýkrát, čo sa ma na to pýtal, ale už som začínala mať chuť, vraziť mu do zubov.
"Opýtaj sa ma to ešte raz a už ti jednu vrazím." Varovala som ho.
"Fajn, tak sa ťa to pýtať nebudem, ale najprv mi odpovedz." Nevzdával sa a ja som len pretočila očami. Asi mu vážne budem musieť vyraziť pár zubov.
"Proste... Aaargh. Serie ma to, že Sky odišla a možno ju kvôli tomu nájdeme neďaleko roztrhanú na kusy." Vychrlila som zo seba. Nechcela som mu hovoriť aj to s Jakeom, pretože nemusel vedieť všetko.
"A si si istá, že to je všetko?" Veľavravne sa na mňa pozrel.
"Áno." Povedala som v krátkosti a dúfala som, že sa o tom viac baviť nebudeme.
"Ale no. Podľa mňa sa ešte niečo nájde. Tie tvoje vražedné pohľady, ktoré vrháš na Anabelle, sa nedajú prehliadnuť." Hovoril a ja som stisla sánku.
"Pff. Ona mi nestojí ani za pohľad, nie to ešte za vražedný pohľad." Povedala som a pozrela som sa inam, než ich smerom, pretože keď som videla ako ju Jake chytil okolo pliec a druhou rukou jej postrapatil vlasy, bolo mi z toho zle. Ale pohľad preč nepomohol, pretože som začula jej odporný smiech, z ktorého mi bolo ešte viac zle.
"Chceš kvôli tomu odísť?" Naklonil sa Will k môjmu uchu. "Môžem ísť s tebou." Znelo to lákavo, ale nech sa akokoľvek snažil znieť vábivo, už dávno som vedela odpoveď.
"Nie. Je mi fuk čo robí Jake alebo ona. Nech sa tu kľudne aj pojebú." A bola to pravda. Už mi bolo všetko jedno. Chcela som len dokončiť misiu a konečne odísť z tejto prekliatej planéty.
"A si si istá? Ja si myslím, že keby si to tu ozaj začali spolu rozdávať, tak by ti nebolo všetko jedno." Chvíľku som nevedela či sa mi posmieva alebo čo, ale mne do smiechu teda nebolo.
"Prečo ťa to vôbec zaujíma?" Stočila som rozhovor inam.
"Neviem. Len tak." Pokrčil plecami a zrejme sa snažil tváriť sa ako najväčšie neviniatko na svete, žiaľ, neúspešne. "Možno žiarlim." Dodal a ja som na neho pozrela ako na blázna.
"A na čo?" Nechápala som.
"Na to, že ho máš radšej ako mňa." Zamrmlal a síce som mu skoro nerozumela, dobre som vedela čo povedal.
"To bude možno aj tým, že on nie je taký otravný ako si ty." Zavrčala som.
"Práve si podupala moju... mňa!" Vyzeral, že nevie čo má povedať. Žeby som ho zahnala do kúta?
ESTÁS LEYENDO
Zánik Civilizácie
Ciencia Ficción"Ide o to, že ľudská civilizácia je už hrozne stará a niekto si myslí, že ľudská rasa je mladá, ale to je blbosť. Ľudia existujú už veľmi dlhú dobu, len nie na tejto planéte. Alebo teda nie iba na nej." "Čo to znamená?" "Znamená to to, že ľudia žil...
