Zánik Civilizácie

49. Kapitola - Dôvera

Očkom som mrkla po Mattowi, ktorý sedel priamo oproti mne. Niekedy som postrehla, že sa pozrel aj on mojím smerom, ale väčšinu času hľadel do ohňa a mal nečitateľný výraz. Bolo jasne vidieť, že nie je v pohode a mala som dojem, že to je kvôli mne. Nevedela som či ma to má tešiť alebo nie. Musela som uznať, že s ním predsa dokázala byť aj sranda, ale ani to nedokázalo prebiť ten pocit, že ma dokázal tak ľahko nahradiť.

Ako nahradiť? Veď medzi vami nikdy nič nebolo!

Pokrčila som nohy a na kolená som si vyložila ruky, na ktoré som si položila hlavu. Zahľadela som sa do ohňa a zaťala som zuby. Viem, že medzi nami nikdy nič nebolo, ale dúfala som, že... že by mohlo byť. Matt to tak však zrejme necítil, alebo... ja neviem. Keď ma našiel, tak vyzeral tak, že mu záleží na tom či sa na neho ešte hnevám alebo nie. Ale ako mám vedieť, že hneď ako sa podvolím, ma znovu nevymení za tú štetku v rýchlosti blesku? Nechcem už cítiť to, čo som cítila vtedy, keď ho česala mojou kefou. Mojou kefou!

Vzdychla som si a pozrela som sa na Jakea s Anabelle, ktorý sa stále na niečom smiali. Vedľa mňa sedel Andrew a tiež sa z nich netváril moc nadšene, rovnako ako ja. Bolo jasne vidieť, že má napnutú sánku a že ho to serie. Will zas postával neďaleko, opieral sa chrbtom o strom a po očku hľadel na Barbequ, ktorá si to absolútne nevšímala a miesto toho sa tvárila akoby sa mala každou chvíľou rozplakať. Vážne môže byť Jake taký kokot?!

Zazrela som na neho, čo si ako inak nemal ako všimnúť, keďže mal pred očami tú pobehlicu, ktorá ho plne zamestnávala. Nepočula som o čom sa rozprávali, ale mala som chuť ju prizabiť len z pohľadu na ňu. Myslím, že keby som do toho počula aj jej hlas, rozhodne by som ju na mieste zavraždila, veľmi krutou a pomalou smrťou a nepochybujem o tom, že Barbequ by sa ku mne veľmi ochotne pridala. 

"Zrejme treba drevo. Hneď sme nazad." Povedala Anabelle a už ťahala Jakea za sebou akoby bol handrová bábika. A on sa nebránil, len ochotne išiel s priblblým úsmevom za ňou.

Zovrela som ruky do päste. Kútikom očka som si všimla, že Barbequ sklonila hlavu, zaťala ruky do pästí a zrejme sa musela veľmi ovládať aby nezačala kričať a plakať a neviem ani čo všetko ešte. Chcela som ju utešiť, ale miesto toho som sa postavila a zvrtla som sa. Dlhými krokmi som sa pobrala smerom za Jakeom a Anabelle.

"Hej, kam ideš?" Zastavil ma Matt, ktorý sa tiež postavil a ja som sa ku nemu otočila, len sotva ovládajúc všetku tú paru, ktorá vo mne vrela. Nechcela som si to vybúriť na ňom.

"Pozri, tebe sa na to možno dobre pozerá, ale ja sa už ozaj nedokážem pozerať na to, ako sa tu on kurví s tou čúzou a Barbequ sa na to všetko musí pozerať." Povedala som mu potichu, tak aby to Bbq nepočula a síce som si všimla, že Andrew na mňa spoza Matta zvedavo hľadí, ja som sa proste len zvrtla na päte a pokračovala som v ceste za svojím cieľom.

Nemusela som ísť ani ďaleko, aby som ich zbadala. V podstate zatiaľ nerobili nič, len tam tak stáli, stále sa smiali a pozerali sa jeden na druhého ako teľce na nové vráta.

Vrhla som sa medzi nich, odtlačila som ich od seba a Jakea som prudko prirazila ku stromu za ním. Ruku som mu zohnutú v lakti podsunula pod krk a jemne som pritlačila. Natiahla som sa k jeho tvári, až nám nosy delilo pár centimetrov a zamračene som sa mu pozrela do prekvapených očí. Ruky dvihol nad hlavu, že sa vzdáva, ale ja som aj tak nepovolila.

"Kľud, čo je?" Spýtal sa ma nechápavo.

"O čo ti, kurva, ide?!" Takmer som po ňom zrúkla a pocítila som ako nohami zahrabol po zemi, aby sa neskidal. Aj napriek tomu, že som bola nižšia, dokázala som ho držať dosť vysoko na to, aby s tým mal problém aj on.