Stuhnuto som na neho hľadela ako na ducha a ani nechcem vedieť ako to muselo celé vyzerať, ale momentálne som si prišla zmätene. A vystrašene. Ak je toto ďalší sen, tak sa chcem zobudiť A to veľmi rýchlo.
"Jej, Šípková Ruženka je už hore." Poznamenal sucho a divne sa usmial. Z toho úsmevu sa mi triasli kolená, ale nevedela som či to bolo tým, že by sa mi ten úsmev páčil alebo nie.
"Matt." Napomenul ho Jake a tak som ustúpila bokom úplne a všimla som si ako ku mne prišla z boku Bbq. Pozrela som na ňu a ona mi ten pohľad opätovala.
"Volám sa Sky, nie Šípková Rúženka." Bránila som sa zamračene a otočila som sa k Bbq. "Ty vieš kto to je?" Spýtala som sa jej a ona len pokývala hlavou.
"Bol mi povedomý celú dobu, ale ešte stále si ho neviem priradiť." Pokrútila hlavou, zatiaľ čo ja som sa znovu otočila k nemu. Divne sa na mňa pozeral a v očiach som mu videla zmätok. Rozhodne nevedel o čom hovoríme a zrejme to chcel vedieť, no nevedela som či bude práve dobrý nápad mu to hovoriť.
"O čom je reč?" Spýtal sa nás Jake a ja som sa jeho smerom ani nepozrela, stále som hypnotizovala Matta. Očami som prešla po jeho štíhlom tele, ktoré bolo napáskované v rovnakom obleku ako mal Jake a síce bol chudý ako prútik, bolo vidieť, že má vyrysované svaly. Nesledovala som ho preto, že by som sa ním chcela pokochať, ale preto, lebo som čakala čo urobí - alebo na to či sa náhodou už nezobudím -, ale zatiaľ len prestúpil z nohy na nohu a naďalej na mňa divne hľadel.
Ja som si však jeho pohľad, ktorý sa do mňa zabodával, nevšímala a miesto toho som pokračovala nižšie, keď som v jeho ruke uvidela svoj ruksak.
"Môj ruksak!" Zvolala som nadšene. Oči sa mi rozjasnili a hneď som zabudla na všetky obavy z neho a rýchlo som sa pobrala k tomu ruksaku aj keď ho Matt ešte stále držal v rukách. Keď ale videl, že si poňho idem, stiahol ruku do zadu a pobavene sa usmial.
"Chceš ho?" Spýtal sa ma provokatívne a usmial sa.
"Je môj." Prehlásila som a mierne som sa zamračila, ale čosi v jeho pohľade ma donútilo usmiať sa tiež. Očividne to bral ako hru.
"Dobre, dám ti ho, ale najprv chcem jednu vec." Povedal a mne srdce spadlo až kamsi do gatí. Čo by tak mohol chcieť?
"Akú... vec?" Prehltla som a on sa začal smiať ako na dobrom vtipe. Mne to také vtipné neprišlo, ale nesmelo som sa usmiala.
"Chcem vedieť o čom si sa tu bavila s tvojou kamoškou. Kto by som mal byť?" Podvihol obočie a trochu viac sa ku mne sklonil, takže ja som sa trochu zaklonila, než som si povedala, než nech je vysoký aj tri metre, mňa svojou výškou nezastraší. Preto som sa opäť vystrela a ešte som sa aj trochu naklonila dopredu.
"Do toho ťa nič." Odmietala som mu čokoľvek povedať. Usmiala som sa štýlom na mňa nemáš a čakala som na jeho reakciu. Pochybovala som totižto, že sa nechá len tak ľahko odbiť.
Ale on si vzdychol a sklonil hlavu. Opäť sa narovnal a spustil ruku s mojim ruksakom nazad ku svojmu telu.
"Tak fajn. Tu ho máš." Povedal skleslo a podal mi ho. Ja som k nemu natiahla ruky a práve v momente, keď som si ho chcela vziať ho z môjho dosahu zase prudko odtiahol a zasmial sa pri tom. Evidentne sa dobre bavil.
"Heeej!" Nesúhlasne som zvolala, pri čom som sa zamračila a na drzáka som sa proste po svoj ruksak načiahla a bolo mi jedno či ho zvalím na zem alebo nie. On sa mi však vyhol a rýchlo sa išiel skryť za Jakea. "Posero." Založila som si ruky na hrudi a poklepkávala som si špičkou topánky po podlahe.
"Aký posero?" Vyliezol spoza Jakea a postavil sa pred neho, na čo mu Jake položil ruku na rameno a zatiaľ čo sa k nemu Matt trochu naklonil aby zistil čo chce, Jake mu druhou rukou vzal z ruky ten ruksak a hodil mi ho. Ja som ho rukami pevne chytila, aby mi ho už nikto nemohol vziať a usmiala som sa na Jakea.
ESTÁS LEYENDO
Zánik Civilizácie
Ciencia Ficción"Ide o to, že ľudská civilizácia je už hrozne stará a niekto si myslí, že ľudská rasa je mladá, ale to je blbosť. Ľudia existujú už veľmi dlhú dobu, len nie na tejto planéte. Alebo teda nie iba na nej." "Čo to znamená?" "Znamená to to, že ľudia žil...
