Bol to v celku vysoký muž a vyzeral, že do fitka chodil cvičiť, nie obzerať baby či konkurenciu. Bol holohlavý a v tvári celkom pekný, jediné čo tento jeho zjav kazilo bola zaschnutá krv okolo úst a krvavé fľaky na oblečení. Dokonca za sebou zanechával krvavé stopy ako odtlačky jeho topánok. I keď v tej tme som si nemohla byť istá či to je krv, ale pochybovala som o tom, že by to bolo niečo iné. Síce ešte existovala aj tá možnosť, že to bola jeho krv, ale skôr by som povedala, že to bola aj jeho krv.
Znechutene som sa odvrátila a vrátila som sa do ako takého bezpečia za stenou, kde ma nemohol vidieť a Matt vyzeral dosť naštvane.
"Jasné, to by to zrejme nebolo ono, aby to bolo také jednoduché." Zavrčal a ja som s ním súhlasila.
"Myslím, že by sme mali byť práve že ešte radi, že komplikácie nastali až tu." Zamrmlala som a on ma len spražil pohľadom.
"Jop, ale ešte nie sme na konci a keď nastanú problémy teraz, buď si istá, že potom už budú celou cestou nazad. Akonáhle sa nám podarí zabiť jeho, prídu sem ostatní, pretože ho budú počuť a tým pádom sa budú chcieť prísť nažrať." Povedal mi a cítila som, že môj žalúdok už je zase ako na vode a to pekne rozbúrenej. Ak sa mi túto noc podarí udržať jeho obsah - nech je v ňom čokoľvek - vo vnútri, tak si budem pískať.
"Tak v tom prípade ho budeme musieť zabiť tak, aby bol potichu." Diabolsky som sa usmiala. Možno mi aspoň raz v živote budú na niečo všetky tie filmy, ktoré som videla. A aj trochu chémie zo školy. "Máš tu nôž?" Spýtala som sa ho a zvedavo som na neho pozrela. "Alebo proste niečo čím by sa mu dalo podrezať hrdlo." Kývala som rukami, zatiaľ čo Matt na mňa pozeral s úžasom a zhrozením zároveň.
"To ho chceš podrezať?!" Spýtal sa ma a vypleštil oči.
"Ja nie. Ty." Uškrnula som sa a pomädlila som si ruky. "Len k tomu potrebujem jednu vec." Rozhliadla som sa a zamračila som sa. Sme v nemocnici, tam majú snáď všetko! Takže tým pádom by tu mali mať aj to, čo potrebujem ja. Občas skutočne nie je na škodu dávať v škole na chémií pozor. Ak toto prežijem a dostanem sa domov, budem chcieť od našej učiteľky aspoň malú jednotku za to, že si to ešte pamätám.
"Počkaj tu a stráž ho." Snáď ale pochopil, že ak by ten chlap odišiel, rozhodne sa hnevať nebudem a nech proste ide pre tie lieky.
"Ty čakaj!" Chytil ma za ruku, čím ma zastavil a mne nezostalo iné, než sa k nemu otočiť. "Čo chceš robiť?" Spýtal sa ma naštvane.
"Chcem ho uspať." Žmurkla som a proste som sa mu vytrhla a prešla som do vedľajšej miestnosti, kde boli ďalšie skrinky. Ani v jeden však neboli lieky, ktoré by sme potrebovali, avšak šanca, že by tam mohol byť ten prostriedok predsa existovala, takže som to hodlala využiť a hrabala som sa vo všetkých z nich. Už až keď ma opúšťala nádej, že by to tam mohlo byť, našla som to. Bola to síce len jedna fľaštička a ani to nie nejaká veľká, ale malo by to stačiť. Vzala som ju so sebou a vrátila som sa ku Matthewovi.
"Tak čo?" Kývla som hlavou.
"Ešte stále je tam ak sa pýtaš na to." Povedal mi a ja som pretočila očami.
"Nie, pýtala som sa či si náhodou neprišiel na to prečo vyhynuli dinosaury." Zamračila som sa a nazrela som cez roh na toho chlapa, ktorý sa tam pre istotu oprel o tú skriňu a fučal akoby práve zabehol maratón. Čo si ho honil kým som tu nebola? Predtým tak nefučal...
"Dobre, tak... ako to chceš urobiť?" Spýtal sa ma nie moc nadšene.
"Neviem. Ale asi by som to po ňom chcela hodiť. Mohlo by ho to omráčiť a tak by to možno mohlo začať skôr účinkovať. A už keď bude tuhý, tak ho jednoducho odstavíš už nadobro." Pokrčila som plecami a neisto som na neho pozrela. Mohol ma predsa skritizovať. Avšak on vyzeral akoby ma ani nepočúval.
"Fajn, to by snáď šlo." Povedal a s pochybami na mňa pozrel. Nedivila som sa a ani som mu to nevyčítala. Ale trochu podpory by tiež nezaškodilo, aby som mala istotu, že to možno nebude také zlé.
Nadýchla som sa a vykročila som spoza rohu. Ani som si poriadne neuvedomila čo robím, ale vykročila som k tomu chlapovi ako ku nejakému svojmu kamarátovi a keď si ma konečne všimol, zahnala som sa a pootvorenú fľaštičku som po ňom hodila, mieriac na hlavu. Vedela som, že moja muška nikdy nebola práve skvelá, ale teraz som sa modlila aj k lustru, len aby som sa trafila.
Chlap si dal ruky pred tvár a vyzeral, že tú fľaštičku odrazí, ale mávol proti nej rukami príliš skoro, takže ruky preleteli naprázdno a fľaštička mu vrazila do tváre, pri čom sa uzáver uvoľnil a jej obsah sa vylial. Našťastie bola plastová a teda sa nemohla rozbiť a nenarobila tak moc hluku ani keď padla na zem. Muž len oťapene hľadel pred seba a na svoje ruky a snažil sa to všetko pochopiť, ale zbytočne, pretože pár sekúnd na to sa len bezmocne zvalil na zem. Usmiala som sa a postrehla som ako okolo mňa rýchlo prešiel Matt a ako sa mu čosi zalesklo v ruke. Sklonil sa nad mužove telo a odvrátila som zrak aby som nevidela ako mu práve nehlučne podrezal hrdlo. Takže náš plán zrejme vyšiel.
"V pohode?" Spýtal sa ma Matt keď už stál na nohách a hľadel na mňa. Pri jeho nohách sa akurát tvorila krásna kaluž krvi, z ktorej odstúpil aby nemal zababrané topánky a ja som len prikývla a podišla som ku skrinke. Otvorila som ju a zamračila som sa.
"Takže, čo to potrebujeme?" Spýtala som sa ho zvedavo a on ku mne zo zadu podišiel a zahľadel sa na lieky. Ja som sa za tú dobu pozrela na toho chlapa či je skutočne mŕtvy, ale mala som pocit, že mŕtvejší už ani byť nemohol a teda som sa otočila nazad ku skrinke. Všimla som si, že Matt už čosi pchal vo veľkom do ruksaka a nevedela som síce či je to všetko pre Bbq alebo nie, ale nepýtala som sa ho na to.
"Fajn. Padáme." Povedal, keď zapínal ruksak a otočil sa ku mne. Prikývla som a pobrala som sa ku vchodu. Zahla som za roh, no možno som nemala byť taká prchká, pretože ma v tom momente niečo pevne chytilo okolo krku a začalo ma to škrtiť. Bol to ďalší chlap, no tento bol nižší a tučnejší. Celkovo sa mi hnusil, ale dokázala som sa na neho len bezvládne pozerať, keď ma dvíhal za krk až som prestávala cítiť zem pod nohami.
Čoskoro som v očiach muža zbadala záblesk smrti a už som sa videla ako padám na zem mŕtva, ale zistila som, že to nebol odraz mojich očí, ale patrilo to jemu. Pustil ma a videla som ako mu z hrdla trčí dosť veľký kus skla. Zhnusene som sa pozrela na prívaly krvi, ktoré mu odtiaľ vyprskli a dala som jeho ruku preč zo svojho hrdla aj napriek tomu, že mi ho stále zvieral. Odstrčila som ju od seba a rozbehla som sa za Mattom, ktorý ma mňa čakal na konci chodby. Bolo mi jasné, že už to nebude také jednoduché. Presne ako hovoril.
Prekľučkovali sme cez nemocnicu a vybehli sme von cez dvere, ktorými sme aj prišli. Zrejme už nešlo o to byť nevidení, ale o to, dostať sa čo najskôr nazad.
Vybehli sme von na ulicu a bežali sme na druhú stranu prázdnej cesty, keď ma zastavil výstrel a následne som videla ako Matt bežiaci predo mnou padá k zemi.
ESTÁS LEYENDO
Zánik Civilizácie
Ciencia Ficción"Ide o to, že ľudská civilizácia je už hrozne stará a niekto si myslí, že ľudská rasa je mladá, ale to je blbosť. Ľudia existujú už veľmi dlhú dobu, len nie na tejto planéte. Alebo teda nie iba na nej." "Čo to znamená?" "Znamená to to, že ľudia žil...
