51. Kapitola - Pako

159 12 0
                                    

"Vďaka ti. Neviem čo by mi urobila, keby si neprišiel." Povedal mi Jake a ja som na neho len zazrel.

"Keby si nebol hulvát, tak by nemala dôvod ti ublížiť." To dá predsa rozum! Ale to by sa ho Jake asi musel najprv naučiť používať.

"A aký je akože ten úžasný dôvod?" Rozhodil rukami a ja som na neho neveriaco pozrel. To mu to ešte stále nedošlo?

"Je to presne ten, ktorý ti sama určite povedala, pretože nie je taká tupá, aby tu na teba len tak bezhlavo "zaútočila" a nepovedala ti prečo." Rukami som vo vzduchu naznačil úvodzovky.

"No podľa toho čo mi povedala som usúdil, že ju hrozne serie, že sa bavím s Anabelle a Barbequ sa na to musí pozerať. Ale podľa mňa sa na to vôbec pozerať nemusí, nikto jej nekáže." Pokrčil plecami. V jeho očiach som videl isté sklamanie, ale inak nič, čo by prezrádzalo, že ho to štve.

"Jake, čo sa to s tebou stalo?" Zamračil som sa a on na mňa zmätene pozrel.

"Čo sa so mnou malo stať?" Pretočil som očami a obzrel som sa. Anabelle ani Andrew tu už neboli a nemusel som sa pozerať smerom, ktorým odišla Sky, pretože tá tu už určite nie je. Vydýchol som si a pozrel som sa na zem neďaleko seba.

"Vieš, vždy si bol ty ten zodpovedný, bezproblémový chalan, ktorý chcel slušné dievča a nie nejakú kurvu z ulice, ktorá dá každému. To ja som ten, ktorý sa nikdy o nič nestará, všetkých mám v riti a problémy sú mojím každodenným chlebom. Čo sa týka dievčat to so mnou tiež nie je práve ružové a som ochotný začať si s každou, ktorá je ochotná roztiahnuť predo mnou nohy." Áno, je pravda, že som sa za to teraz už trochu hanbil, ale to je fuk. "Teraz však začínam mať pocit, že sa snažíš vymeniť naše úlohy." Skúmavo som sa na neho pozrel a podvihol som obočie.

"Neboj, zlý chlapci môžeme byť obaja." Žmurkol a ja som pretočil očami. Nechápal to.

"Neviem či tomu nerozumieš alebo tomu nechceš rozumieť, ale už by si sa mal spamätať. Celú dobu si hrozne chcel nejaké slušné dievča a teraz keď ho tu máš, tak si ho nevšímaš a miesto toho sa venuješ tej kurve, ktorá to robí len preto, aby videla ako to Barbequ serie a predsa s tým nemôže nič robiť, pretože ty si príliš veľký pako na to, aby si s ňou prestal." Vychrlil som zo seba a zamračil som sa.

Jake sa zamračil tiež a chvíľkami som zvažoval či mi jednu nevrazí, ale on len zaryto mlčal a stískal ruku v päsť. Bolo jasné, že sa mu to nepočúva dobre, ale to už bol jeho problém.

"Aha, takže teraz mi vlastne chceš vnútiť Barbequ len za to, že ju hrozne serie, že sa bavím aj s iným dievčaťom, s čím sa neviete vy zmieriť?" Spýtal sa ma drsne.

"My ti ju nevnucujeme. Pre mňa za mňa maj s tou šľapkou aj desať detí, ale mohol by si sa snažiť aspoň pred Barbequ chovať normálne a nie tak, že by si ju chcel rovno na mieste pojebať." Veľavravne som sa na neho pozrel, na čo sa on len krátko a neveriaco zasmial.

"To hovorí ten pravý." Povedal mi s posmešným úsmevom a ja som prestúpil z nohy na nohu.

"Na čo narážaš?" Podvihol som obočie.

"Na ten večer, kedy Sky odišla. Tiež si sa ku Anabelle správal akoby si ju chcel na mieste pojebať. A presne kvôli tomu aj odišla." Uškrnul sa.

"Áno, a vďaka tomu som si uvedomil, že mi na nej záleží." Bránil som sa.

"Takže by teda mala odísť aj Barbequ. Možno si tak uvedomím, že mám vlastne rád ju a nie Anabelle." Usmial sa akoby to bola vybavená vec, ale ja som zovrel ruku v päsť a zahnal som sa po ňom. Vrazil som mu jednu do sánky a sledoval som ako sa prehol v páse s rukou nacapenou na mieste, kde som ho zasiahol a druhou rukou sa podoprel o strom za sebou, inak by to asi neustál.

"Ako to môžeš povedať?! Barbequ ťa má rada, Anabelle ťa iba zneužíva, ale je viac ako očividné, že ty to nevidíš. Barbequ si nezaslúžiš. Je mi ťa ľúto." Precedil som cez zaťaté zuby.

"Ako to môžeš vedieť? Ako si môžeš byť taký istý tým, že práve Anabelle je tá zlá?" Narovnal sa. Keďže si už nedržal sánku, mohol som vidieť ako sa mu tam rysuje modrina. Ešte teraz ma boleli hánky, ale nevnímal som bolesť. V krvi mi pulzoval adrenalín a mal som chuť udrieť si znovu, ale dokázal som to potlačiť.

"Tak napríklad, nie je ti trochu divné, že najprv išla po mne a keď Sky kapitulovala a odišla, vrhla sa hneď po tebe?" Nadvihol som obočie. Chvíľku vyzeral, že mu to konečne došlo, ale nakoniec zavrtel hlavou a na chvíľu prižmúril oči akoby si to nechcel priznať.

Nakoniec sa vystrel, vražedne sa na mňa pozrel a nestihol som ani žmurknúť a zacítil som dosť ostrú bolesť na ľavej lícnej kosti a kedže som to načakal, stratil som pri tom náraze rovnováhu a padol som dozadu na chrbát. Pozrel som sa na neho ako na ducha a on nado mnou len nasrane stál.

"Nechápem prečo to tu všetci stále riešite. Je to hádam moja vec, takže to prosím prestaňte už riešiť. To, že je Barbequ z toho úplne v riti už nie je môj problém. Ja si budem sám určovať s kým budem sexovať!" Nakričal po mne, prehrabol si pri tom rukou vlasy a nakoniec kopol topánkou do kameňa neďaleko i keď som mal pocit, že ten kopanec mal patriť mne, ale Jake sa natoľko ovládol, aby nekopol mňa, ale kameň. Nakoniec totálne nasratý odišiel.

Barbora/Barbequ

"Nechápem prečo sa kvôli tomu debilovi takto trápiš." Povedal mi Will, keď si ku mne prisadol po tom, čo Matt a Andrew odišli za krikom. Nemala som silu ísť za nimi a zistiť čo sa deje a Will za nimi síce chvíľu pozeral akoby chcel ísť tiež, ale nakoniec zostal tu. Voldemort tu tiež zostal a prešiel ku mne. Ľahol si vedľa a hlavu mi vsunul popod ruku na nohy, ktoré som teda vystrela, aby sa mu lepšie ležalo. Pohladila som ho a usmiala som sa. Zrejme aj on cítil, že mám náladu pod psa.

"Ako by si tomu mohol rozumieť..." Vzdychla som.

"No to teda nemohol. On ťa má dosť jasne v prdeli a ty sa aj tak trápiš. Pri čom by si miesto toho mohla byť šťastná s niekým iným."

"Vôbec to nechápeš. Nevieš aké to pre mňa je. Aj napriek tomu, že ma má u prdele, tak ho mám rada. Proste... to sa nedá vysvetliť. Ale každopádne, myslím, že ak by som nemala už ozaj inú možnosť, tak by som od toho upustila." Povedala som mu a smutne som sa usmiala.

"Od čoho?" Nadvihol obočie.

"Proste, že by som sa o neho prestala už nadobro zaujímať a snažila by som sa na neho zabudnúť." Pokrčila som plecami. Bolo mi jasné, že to nebude jednoduché, ale pokúsiť sa o to môžem.

"Kľudne ti s tým pomôžem." Ponúkol sa, ale ja som len pretočila očami a otočila som sa na druhú stranu.

"Ale no." Drgol do mňa, ja som však nereagovala a miesto toho som začala hladiť Voldemotra. Nakoniec som sa na neho "zvalila" a zaborila som nos do jeho srsti. Dosť smrdel, proste ako pes. Dalo sa to zniesť a teda som sa neodťahovala a len som ho ďalej hladila.

Počula som niekoho kroky, ale hlavu som nedvihla. Miesto toho som prsty zaborila ešte viac do jeho srsti. Bolo to príjemné, mal ju takú jemnú...

"Ty si taká blbá! No bolo ti to treba?! Ja len dúfam, že si spokojná."

Zánik CivilizácieOù les histoires vivent. Découvrez maintenant