Zánik Civilizácie

65. Kapitola - Straty a... ďalšie straty

Voľnou rukou som mu búšila do hrude a všemožne som sa snažila odtiahnuť sa. Rukou som zatlačila na nôž, ale ani to ho nezastavilo v tom, aby ma bozkával ďalej. Bolo to čoraz náruživejšie, čoraz dôvernejšie. Vkladal do tohto jediného dotyku všetko. Cítila som strach, bolesť, ale aj radosť a nadšenie.

Prestala som tlačiť na nôž a miesto toho som ho odhodila. Tiež som prestala búšiť päsťou do jeho hrude a miesto toho som sa uvoľnila. Nebolo to také nepríjemné ako som si myslela. Dokonca som začínala mať pocit, že je to príjemnejšie než bozky od Willa.

Keď nám došiel kyslík, konečne som sa mohla odtiahnuť. Chvíľku som ešte nedokázala uveriť tomu, že sa to skutočne stalo.

"Č-Čo sa stalo?" Zakoktala som sa a rozhliadla som sa, v tvári celá červená. Až pridobre som si uvedomovala, že ležím na Jakeovi a že sme sa pred chvíľou bozkávali. Ale čo sa stalo predtým? Prečo na ňom ležím a prečo mu z krku tečie krv? A prečo mám ja krvavé ruky?

"Ty si na nič nepamätáš?" Spýtal sa ma nechápavo. Zliezla som z neho a aj on sa dvihol do sedu a skúmavo sa na mňa zahľadel.

Poobzerala som sa okolo nás. Neďaleko bola na zemi krv a nejaký prach. Na druhej strane sedela Sky s Mattom na zemi a on ju držal v objatí a jemne ňou hojdal. Vedľa nich bol Will... Teda vlastne len istá jeho časť, ktorá sa ešte nestihla zmeniť na prach ako ten zvyšok. Čo sa tu kurva stalo?!

"No čo sa tu stalo?" Naliehala som na Jakea, ktorý sedel najbližšie ku mne.

"Huh, no... Myslím, že si niekam odišla s Willom. Keď si sa vrátila, držala si v ruke nôž. Pokúsila si sa zabiť Matthewa, ale do cesty sa ti postavil Andrew a zabila si toho. Potom som ťa chytil a snažil som sa ti zabrániť v tom, aby si sa na Matta nevrhla a nepokúsila sa ho zabiť znovu. Ale nakoniec si sa rozhodla, že chceš zrejme zabiť mňa, aspoň teda som to tak pochopil. Splietala si aj niečo o tom, že miluješ Willa..." Nedokončil a len sklonil hlavu.

"To musí byť nejaká blbosť, nikdy by som nepovedala, že ho milujem." Zakrútila som hlavou.

"No predtým si bola ochotná ma tu aj zabiť za to, aby si mi dokázala, že nemiluješ mňa, ale jeho." Kývol hlavou ku kôpke prachu alebo popola alebo čo to vlastne teraz už bolo.

"Prosím ťa, z kade si zobral, že milujem teba?" Nechápavo som sa na neho pozrela.

"Sama si to predsa hovorila. Teda, nie priamo, ale spomínala si to. Bolo to ešte vtedy večer, keď sme sa povadili kvôli Anabelle."

"Čo bolo, bolo." Povedala som a bola som nesmierne zvedavá, čo na to povie.

"Aha, takže mi chceš povedať, že tento bozk s tebou neurobil nič?" V jeho pohľade som uvidela sklamanie.

"Nie, neurobilo to so mnou nič, ale bolo to to najúžasnejšie, čo som kedy zažila." Priznala som.

Christina/Sky

Bolo to neskutočne príjemné, cítiť, že je tu niekto so mnou. Po tom, čo som videla ako Andrewa opustili aj zvyšky života, pocítila som hroznú prázdnotu. Miesto, ktoré už nikto v mojom srdci neobýval. A nájom bol asi príliš drahý, pretože to miesto zostávalo prázdne aj napriek tomu, že Matt bol pri mne a objímal ma. To jemné hojdanie, ktoré som cítila bolo príjemné, ale ani to nedokázalo zastaviť ten smútok a slzy, ktoré sa mi samovoľne kotúľali po lícach. Hladil ma po vlasoch a jediné čo som vnímala bol tlkot jeho srdca, ktoré som počula, keďže som mala hlavu opretú o jeho hruď. Celá som sa schovala v jeho náručí a nevnímala som nič iné. Nechcela som vnímať nič iné. Len jeho teplo a tlkot jeho srdca.

Netuším ako dlho sme takto boli, ale Matt nevyzeral tak, že by chcel odo mňa odísť a ja som sa zas nechcela vzdialiť. Bolo mi dobre. Ale vedela som, že ak sa čoskoro nepostavím, tak to neurobím už nikdy.

Dvihla som sa na nohy. Periferne som si všimla, že Barbequ už sedí vedľa Jakea a vyzerá to tak, že je v pohode. Že sa už nepokúsi nikoho zabiť. Ale nemala som na ňu náladu, nedokázala som sa na ňu pozerať. Vedela som, že za to v podstate nemohola, že ju k tomu Will nejako donútil alebo ju niečím nadrogoval alebo čo, ale aj napriek tomu som ku nej cítila istú dávku znechutenia. To s akým odhodlaním to všetko urobila, to vo mne budilo odpor a jednoducho som nezvládala vydržať jej prítomnosť tak blízko mňa. Aspoň nie teraz. Tiež som sa nedokázala pozrieť na miesto, kde ešte s dosť veľkou pravdepodobnosťou bol na zemi prach z Andrewa a jeho krv, ktorú som mala ešte stále na rukách. Pri pohľade na svoje ruky mnou prešiel ďalší vzlyk a rozbehla som sa medzi stromy. Nechcela som na tom mieste viac zostávať, stalo sa tam toľko zlého a mala som pocit, že za všetko môžem ja i keď som nemohla. Keby som bola rýchlejšia alebo keby som nebola hlúpejšia, tak by mohlo byť všetko iné a teraz mohol byť ešte nažive.

Bežala som až do doby, kedy mi došiel dych, čo netrvalo moc dlho, pretože som pri tom plakala. Zviezla som sa na zem, ku jednému stromu a hlavu som si oprela o jeho kmeň.

"Sky?" Počula som tichý hlas. Bol to Matt. Tešilo ma, že ma nechcel sputiť z dohľadu a vedieť, že som v poriadku, ale teraz som chcela byť sama. Aj keď je možno práve samota to, čomu by som sa mala vyhýbať. "Ja..." Nevedel čo má povedať. Nezazlievala som mu to. Kvokol si predo mňa a premeral si moju tvár pohľadom. "Mrzí ma to. Keby som sa otočil skôr, tak by som tomu mohol zabrániť, som si tým istý. Nemal som byť taký sprostý, aby som sa babral so zapínaním ruksaka, keď som počul ako spomínate Barbequ v kombinácií s nožom." Zvesil hlavu.

"Ty za to nemôžeš. On to tak chcel." Už ani jeho meno som nedokázala vysloviť.

"Andrew?" Povedal miesto mňa a ja som len prikývla pri čom som uhla pohľadom a zahryzla som si do pery.

"On-On hovoril, že je-že je rád, že to dop-dopadlo takto." Koktala som. "Vraj pochopil, že mi nemôže vyčítať to, že ho nemilujem."

"A možno bol rád." Pokrčil Matt plecami a ja som sa jemne zamračila a privrela som oči. "Ale nechápem prečo to urobil. Veď ma nemal rád." Počula som ho povedať a tak som oči otvorila.

"Ani ja som to najprv nechápala. Ale teraz už áno. A ten dôvod je... úplne prostý." Kývla som hlavou a zahľadela som sa na svoje ruky.

"A tým je...?" Nabádal ma. Odlepila som sa od stromu a naklonila som sa dopredu. Bola som tak k nemu bližšie, ale mne to neprekážalo a on sa tiež neodťahoval.

"Andrew sa zmieril s tým, že ho nemilujem a obetoval sa miesto teba, pretože si myslel, že keď zomrie on, bude ma to bolieť menej, než ako by som mala prísť o teba." Povedala som a stále som sa na neho nepozrela. "Chcel aby som bola šťastná s tebou a nerobila si výčitky kvôli nemu. Sám sa nám odpratal z cesty." Môj hlas znel roztrasene. Dvihla som hlavu, aby som sa mohla pozrieť do jeho očí, v ktorých som našla prekvapenie a zmätok.

"Takže, tým chceš povedať, že Andrew chcel aby sme boli spolu?" Zamračil sa. Tak teraz som pre zmenu nechápala jeho. Teší ho to alebo nie?

"Áno." Prikývla som a sledovala som náhlu zmenu rôznych výrazov, ktoré sa striedali v jeho tvári. Nevedela som z toho vyčítať nič a miatlo ma to. Nevedela som čo si o tom myslieť.

"Ale..." Nedokončil a postavil sa. Postavila som sa aj ja a chytila som ho za golier na obleku.

"Matt." Postavila som sa na špičky a zároveň som si aj jeho trochu viac pritiahla k sebe. "Prosím." Vydýchla som pár centimetrov od jeho pier. Vedela som, že to nebol dobrý nápad. Práve mi zomrel môj, zjavne najlepší kamarát a ja sa chcem krátko po tom bozkávať s niekým iným. Ale potrebovala som cítiť, že je niekto so mnou, že na to nie som sama. "Pobozkaj ma, prosím." Povedala som potichu. Cítila som, že ma chytil za ruku, ktorou som ho držala. Dokonca som postrehla aj to, že sklonil hlavu bližšie k mojej. Váhal.

"Nie." Povedal nakoniec a odtiahol sa. Moju ruku dal preč zo svojho goliera a dal mi ju k telu. Chvíľku mi ešte hľadel do očí, než ma pustil a odišiel tým smerom, ktorým sme sem prišli.

Ranilo ma to, znovu sa mi chcelo plakať, ale nedokázala som už ani to. Len som za ním hľadela ako bez života a snažila som sa nadýchnuť. Pripadala som si ako kurva.

Pred chvíľou som stratila Andrewa. A neviem prečo som mala pocit, že som práve stratila aj Matta.