Zánik Civilizácie

60. Kapitola - Ostrá výmena názorov

Christina/Sky

Cítila som, že ma chcel niekto prudko otočiť. Vďaka mojim zmeraveným údom sa to tej osobe aj podarilo a ja som skončila na chrbte a vyvalila som oči na Anabelle, ktorá ma začala škrtiť. Rukami som chytila tie jej a snažila som sa ich odtiahnuť, ale mala som pocit, že to je zbytočné.

Už som začínala cítiť, že strácam vedomie, keď jej zovretie povolilo. Vypleštila som oči a prudko som sa nadýchla. Momentálne sa mi zdalo, že dýchanie je nesmierne ťažké, avšak snažila som sa pokračovať v tom. Počula som krik a to aj napriek tomu, že som mala v ušiach zaľahnuté. Snažila som sa otočiť hlavu, aby som zistila, čo sa deje, ale v momente, kedy som ju otočila sa mi oči zatvorili a nastalo ticho.

~~~

Precitnutie ma bolelo viac ako čokoľvek iné. Necítila som si takmer nič, chvíľku som kvôli tomu zvažovala či som neochrnula, ale keď som ucítila slabý pohyb môjho prsta na ruke, bola som si istá tým, že som neochrnula. Pokúsila som sa otvoriť oči aj keď mi to spočiatku prišlo ako čosi nemožné. Nútila som svoje viečka ku spolupráci a netuším ako dlho mi trvalo, kým som ich konečne otvorila, ale už keď sa mi to raz podarilo, odmietala som ich nechať znovu klesnúť. 

Poobzerala som sa a dokonca som sa pokúsila otočiť hlavou, aby môj pohľad nebol až taký jednosmerný. Unikol mi pri tom pohybe spomedzi pier vzdych a ten zrejme upútal pozornosť niekoho ďalšieho, kto sedel na opačnej strane môjho výhľadu, takže som ucítila, že mi niekto chytil rameno, ale netušila som kto to bol. Mohla som jedine hádať podľa veľkosti dlane. Matt...?

"Sky!" Oslovil ma a hneď som vedela, že môj odhad bol správny.

"Matt." Vrátila som mu. Síce môj hlas znel ako keď fučí cez zle zatvorené okno, ale dúfala som, že vedel, čo som povedala.

"Ako sa cítiš?" Spýtal sa ma. Znel ustarane. Stále som sa snažila otočiť hlavou, ale zrejme som nemusela, pretože ma jednoducho preliezol a pozrel mi do očí. Zdalo sa mi to alebo som v jeho očiach videla obavy?

"Akoby som vstala z mŕtvych." Zašomrala som a znovu som sa snažila otočiť hlavu. Nie za to, aby som sa na neho nemusela pozerať, ale kvôli tomu, že som sa potrebovala trochu rozhýbať. 

"No nemala si od toho ďaleko." Uznal a ja som sa zamračila. Teda... Chcela som sa zamračiť.

"Čo tým chceš povedať?"

"Vzhľadom k tomu, že si stratila dosť krvi a ešte k tomu sa ťa Anabelle snažila zaškrtiť čím si prišla aj o dosť vzduchu, divil som sa, že si tam len odpadla a nie rovno vypustila dušu." Usmial sa a za normálnych okolností by som v tomto momente tú dušu vypustila, ale pri spomienke ako sa Anabelle týči nado mnou a snaží sa ma uškrtiť som vystrelila do sedu akoby mi nič nebolo. Zarazila som sa. Bolelo to viac než som dokázala dať najavo, ale okrem prekvapeného výrazu som sa na nič nezmohla. Ja sedím?!

Pootočila som hlavou a zistila som, že to ide. Všimla som si dieru v obleku, kam sa zabodol ten bodec a spod diery bolo vidieť obväz. Cez obväz ešte trochu presvitala krv, ale nebolo to nič strašné. Odvrátila som pohľad a pozrela som sa po ostatných. Všetkých som si prezrela dosť skúmavo, bolo mi jasné, že ten niekto, kto mi obväzoval rameno ma musel aj vyzliecť aby mi ho mohol obviazať.

"To Barbequ." Povedal Jake a tak sa mi uľavilo. To, že ma v podprsenke videla Bbq mi vôbec nevadí.

"Ďakujem. A kde je... uhm, Anabelle?" Stálo ma to príliš veľa síl, aby som vyslovila jej meno a nie akékoľvek iné oslovenie, ktoré sa na ňu hodí. 

"Tá je k.o." Znovu sa Matt usmial a ja som sa na neho zmätene pozrela.

"Čože?" Nechápala som.

"Potom ako sa na teba Anabelle vrhla ju Barbequ zneškodnila. A keďže je oheň vec, ktorá duchom zrejme ubližuje, tak Anabelle zhorela." Neviem prečo, ale mala som pocit, že je z toho šťastný.

"Chcel si povedať, ako ju Barbequ úplne úžasne upálila." Opravil ho Jake a ja som sa na neho pozrela. Vyzeral, že je na ňu hrdý. Pozrela som sa Barbequ a tá sa tvárila hrdinsky, evidentne celá šťastná zo svojej existencie.

"Aha... Super." Nevedela som čo viac na to povedať. Vedela som, že tešiť sa z niekoho smrti nie je správne. Ale v tomto prípade som cítila, že moje vnútro zaplnil hrejivý pocit. Už sa nebudem musieť doťahovať s tou mrchou, už sa na ňu nemusím pozerať, už nemusím počúvať jej hlas... už sa nemusím pozerať ako sa vtiera Mattowi...

"Ty sa netešíš?" Spýtal sa ma Matt. Nič som mu k tomu nepovedala, len som dvihla ruku ku svojmu hrdlu a prstami som si po ňom prešla. Bolelo to.

"To mi urobila ona?" Spýtala som sa aj keď odpoveď mi bola viac ako jasná. Matthew mlčal a len sklonil pohľad.

"Áno..." Priznal.

"Prečo... ale nič." Zavrtela som hlavou. Nebola som si tak celkom istá tým, čo presne som sa chcela opýtať.

"Čo prečo?" Chcel vedieť.

"Ešte stále si myslíš, že som ho zabila ja?" Zmenila som tému. Nechcela som vysloviť jeho meno. Odteraz je to ten, ktorého meno sa nevyslovuje. Heh, aká irónia...

"Ja... mrzí ma to..." Sklonil hlavu a vlasy mu padli do tváre. Mala som chuť sa natiahnuť a odhrnúť mu ich, ale miesto toho som si rukami objala kolená.

"Čo?" Čo ho mrzí? Že som ho zabila?

"Mrzí ma, že som ti neveril." Doplnil a ja som sa nadýchla.

"Keby si nebol... hmm, tak by si sa teraz nemusel ospravedlňovať." Odsekla som. Stále som nevedela pochopiť, prečo veril jej a nie mne. Síce som v jeho očiach určite nemala o moc väčšiu cenu než ona, ale myslela som si, že by mohol vedieť, že takéto čosi by som neurobila.

Nič mi k tomu nepovedal. Len naďalej hľadel do zeme a pripadal mi akýsi stuhnutý.

"Čo sa tu stalo?" Andrew! Dvihla som hlavu, pri čom mi puklo v krku a tvár sa mi na chvíľu skrivila bolesťou. Pokývala som hlavou, aby som zistila či to je niečo vážne, ale hýbať som ňou mohla, takže som sa upokojila.

Počula som ako sa mu Jake snaží čosi hovoriť, ale Andrew sa pozeral na mňa a vyzeral dosť naštvane. Zrejme ešte nevychladol.

"Christina?" Oslovil ma. "Č-Čo sa ti stalo?" Pristúpil ku mne a prezeral si moje obviazané rameno a krk. Pod jeho pohľadom som znervóznela a pripadala som si neistá. Čo mu mám povedať? Pravdu.

Pokúsila som sa mu to zrekapitulovať a on ma celú dobu počúval a mračil sa. Keď som skončila, všimla som si, že má ruky zovreté do pästí a trochu sa trasie. Čo ho tak naštvalo?

"Takže ona sa ťa pokúsila zabiť len kvôli tomuto... tomuto... mužskému pohlavnému orgánu?!" Penil. Začínala som sa báť, že sa na Matta vrhne. Otočila som sa k nemu a Matt sa zmätene pozeral na Andrewa. Zrejme bol prekvapený z jeho naštvanosti, ale to ja tiež. V takomto stave som ho ešte nevidela.

"Andrew..." Vyslovila som jeho meno, aby som ho zastavila, ale nebola som dostatočne rýchla a jeho päsť našla svoj cieľ. Jeho sila spôsobila, že sa Matt zvalil na bok a Andrew stál naštvane nad ním, pripravený na ďalší úder.

Matt sa začal dvíhať zo zeme a ja taktiež. Pristúpila som ku nim.

"Prestaňte!" Zakričala som a kútikom očka som si všimla, že už ku nám beží Jake a Barbequ naďalej sedela na zemi a zrejme sa aj usmievala.

Pohľadom som sa vrátila ku tým dvom, ale bola som príliš pomalá na to, aby som sa vyhla blížiacej sa pästi, ktorá ma zasiahla zľava do sánky.