Zánik Civilizácie

75. Kapitola - Ty žiješ?

"Počkať, Matthew! Nie! Nie!" Kričala som. Slzy mi tiekli po tvári. "Prečo si zavrel oči?!" Zatriasla som s ním.

"Vydrž. Daj tomu lieku čas zaúčinkovať." Pocítila som na ramene niečiu ruku.

"Ale veď... hovorili ste, že by mal účinkovať hneď." Neunúvala som sa s tým, aby som sa otočila.

"Ale tvoja krv je iná než moja. Reakcia môže byť iná, môže trvať dlhšie kým to začne pôsobiť." Ubezpečoval ma.

"Ale ako dlho mám čakať?" Zovrela som mu rameno v ruke.

"No, ak sa nepreberie do dvadsiatich štyroch hodín, nepreberie sa už vôbec." Tak to ma upokojilo.

"Fajn, má tu niekto stopky?" Navrhla som a otočila som sa ku ostatným. Všetci na mňa vrhli divný pohľad. "No tak nie, no." Pokrútila som hlavou.

"Mali by sme ho preniesť inam." Povedal vedec a kývol hlavou Jakeovi. Ja som len odstúpila od Mattowho tela a sledovala som ako ho chytili a vliekli ho za sebou. Pomaly som ich nasledovala dlhšou chodbou a čoskoro zahli do dverí nejakej miestnosti. Vstúpila som tam za nimi a moc ma neprekvapilo, keď som zistila, že tam je stôl - pre zmenu, úplne obyčajný stôl -, dve stoličky a dve postele oproti sebe.

Matta položili na jednu z postelí a tú ruku mu prehodili cez brucho. "Netreba mu tú ranu ošetriť?" Napadlo mi. Síce to už nekrvácalo, ale aj tak to vyzeralo tak, že by to chcelo zašiť. 

"Maximálne umyť. O zvyšok sa postará jeho organizmus sám." Odpovedal jednoducho vedec a ja som sa na neho zmätene pozrela. To mu to vážne chce nechať takéto? "Ako k tomu škrabancu prišiel?" Otočil sa ku mne.

"No... Ja vlastne ani neviem. Naposledy, kedy sme sa stretli s ľuďmi sme kvôli nim skákali cez okno z budovy." Zahľadela som sa na zem. "Ale zrejme nás dohnali a jeden z nich ho v poslednej chvíli poškriabal." Pokrčila som plecami. Dvihla som pohľad, ale to som asi robiť nemala, pretože na mňa hľadel s veľmi zvláštnym pohľadom, ktorý ma desil, ale na druhej strane som mala chuť sa z toho smiať.

"Určite si moja dcéra?" Pochybovačne sa na mňa pozrel, ale potom sa usmial.

"Ale ja už toho mám dosť!" Zavolal Jake a buchol rukou do stola. Vyzeral, že ho niečo nehorázne serie. "Pošlú nás sem, bojujeme tu o holý život a nakoniec, keď sa konečne dostaneme sem, dozviem sa, že Matt môže zomrieť? Teraz?! Už keď sme na konci našej cesty?!" Zúril. "Vykonám to, kvôli čomu sme sem prišli. A je mi jedno čo kto povie." Zavrčal a vražedne sa pozrel na vedca. Ak si správne spomínam, ich úlohou je zabiť ho. Žeby sa pokúsil...?

"Jake!" Snažila som sa ho zastaviť, ale bol rýchlejší a obišiel stôl, aby sa mohol vrhnúť na môjho otca. Ten vyzeral, že mu tiež nie je všetko jedno a urobil krok vzad.

"Chlapče..." Natiahol pred seba ruku, bolo jasné, že sa ho snaží upokojiť, ale Jake si to nevšímal a išiel si preňho.

Zrazu som pocítila ako do mňa niečo zatlačilo a napadlo mi, že by to mohla byť Barbequ, ale keď sa to niečo zavesilo Jakeovi na chrbát, všimla som si blonďaté vlasy a Bbq je bruneta rovnako ako ja, takže to nemôže byť ona. A táto osoba bola oveľa drobnejšia než ona. Bola nižšia a chudšia, dokonca vyzerala ako anorektička. Prehnem to cez koleno a zlomím.

"Jake!" Zakričala jeho meno nadšene a odmietala ho pustiť. Ale aspoň to zastavilo Jakea v jeho úmysle, dokonca vyzeral, že je prekvapený. Pozrela som sa na Bbq, ktorá tú osobu prepaľovala pohľadom maximálne vražedným a chvíľkami som mala pocit, že sa po tom dievčati vrhne a zmláti ju ako hada, ale držala sa.

"Sa-Sa-Samantha?" Koktal Jake. Neotočil sa ani sa nepokúsil dať ju dolu. Ona zliezla sama a obišla ho. Usmiala sa na neho ako slniečko na hnoji a Jake prekvapene zažmurkal. Samantha? Kto to je? Spýtavo som sa pozrela na Barbequ, ale odmietala sa mi pozrieť do očí. Stále hľadela na to dievča a zrejme tiež uvažovala, ale v konečnom dôsledku vyzerala takmer akoby sa jej uľavilo. Ona vedela kto to je?