Po obede sme išli na poslednú hodinu. Vošli sme do triedy, no ja som si uvedomila, že nemám učebnice. Otočila som sa na päte a išla ku svojej skrinke. Sklonila som hlavu a pozerala som sa na zem. Keď som nemala pri sebe Zoe cítila som sa hrozne bezbranne. Vyhrnula som si opatrne rukávy a začala si pozerať na jazvy, keďže som nemala nič lepšie na práci.
Nechápem svoje myšlienkové pochody. Keby to niekto zbadal, tak by sa to začalo riešiť a ja by som mala zbytočné problémy. Našťastie som sa držala v tom tieni, kde si ma nikto nevšíma. Povzdychla som si. Zrazu som do niekoho vrazila a jemu padli učebnice na zem.
"Prepáč, prepáč, prepáč.... Nechcela som" Začala som panikáriť. Zohla som sa pre ne a keď som ich zobrala tak som sa postavila a pozrela do koho som vrazila. Zase on.
"V pohode" povedal a usmial sa. Načiahol sa ku mne pre učebnice.
Meškala som na hodinu. Čo sa mi stalo už zopár krát. Učiteľka povedala, že ak sa to stane zase , tak že napíše môjmu otcovi, čo by znamenalo nejaký trest, čo som vážne nechcela.
Rýchlo som si zo skrinky vybrala učebnice a rozbehla sa smerom do triedy. Dúfala som v to ,že tam učiteľka ešte nebude.
No ako som sa rozbehla , vrazila som do spolužiaka. Jemu ,ale aj mne sa na zem rozsypali učebnice a ďalšie veci.
"Ježiš, prepáč mi to Tao"
Kľakla som si a rýchlo som začala zbierať jeho veci zo zeme . Nejak som to roztriedila. Postavila som sa a chcela som mu tu podať, no on mi to zhodil z rúk, takže mi to spadlo zase.
Zrazu ma natlačil na skrinky a chytil ma pod krkom.
"Počúvaj ma ... nepleť sa mi do cesty , lebo nabudúce spravím presne to ,čo som mal na pláne už minule. A ty veľmi dobre vieš o čo ide" usmial sa na mňa. Ja som sa na neho vystrašene pozerala. Nič som radšej nehovorila
"... Ale teraz ti ten tvoj Namjoon nepomôže" dodal a zrazu mi strelil facku a pustil ma. Ja som padla na zem. Pre istotu do mňa ešte aj kopol.
Pozbieral si zo zeme svoje veci a išiel .
Nechal ma tam len tak.
Zrazu som sa skrčila na zemi a hlavu skryla do rúk. Snažila som sa brániť, aby ma náhodou neudrel. Prekvapene na mňa pozrel. Čupol si ku mne.
"Si v pohode?" chytil ma za ramená
"Pozeraj sa mi do očí ty si štetka" povedal a zamračil sa na mňa.
Prosím už nie. Daj mi pokoj konečne
"NEDOTÝKAJ SA MA!" Skríkla som so slzami v očiach.
"Bude to horšie keď sa budeš brániť" zasmial sa a snažil sa mi zaviazať ruky
"Kľud, ja ti nechcem ublížiť..." povedal tmavovlasý chalan predo mnou a vystrašene ma sledoval.
"Si pripravená na tú bolesť zlato?" spýtal sa ma úchylným tónom a otočil ma bruchom na matrac. VYPADNI!
"Chanyeol, čo si jej spravil?" pribehol ku nám Baekhyun a odstrčil ho. Triasla som sa a plakala . Spomenula som si snáď na každú zlú vec v mojom živote. Pripadalo mi to ako keby som tam zase bola. S ním... S mojim ex priateľom.
"Prosím... Nechajte ma" zavzlykala som. Všetci mi venovali pozornosť a pozerali sa na mňa.
Aj tí , ktorým do toho nič nebolo. Vlastne nikomu do toho nič nebolo.
Zrazu ku nám pribehla Zoe.
"Čo ste jej spravili?" Spýtala sa ich
"Ja nič, to Chanyeol" povedal ten Baekhyun
"Ja som jej absolútne nič nespravil Baekhyun" zamračil sa na neho.
"Vypadnite od nej!" Skríkla na nich
"Lea kľud..." Povedala a kľakla si ku mne. Hneď ma objala. Objala som ju tiež.
"Ja chcem ísť preč" zavzlykala som
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
