,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... "
*Varovanie*
Príbeh b...
Namjoon práve dotelefonoval s riaditeľkou školy. "Tak od dnes oficiálne nechodím do školy, kvôli tomu ,lebo sa potrebujem starať o blízku osobu" povedal a prisadol si ku mne na gauč,objal ma a dal pusu na čelo.
"To je super " povedala som bez emócií. Už sú to 4 dni od toho čo som sa rozišla s Chanyeolom a môj stav sa stále zhoršuje.
Namjoon sa mi snaží pomôcť ako sa len dá. Kupuje mi všelijaké probiotiká, ktoré mi majú pomôcť na žalúdok. Nepomáha nič. Obaja sme z toho dosť zúfalí, pretože keď som smutná a mám zlú náladu , tak som potom na neho dosť odporná. Vadí mi to , no nedokážem to nejako ovládať.
"Zlato , od včera si nič nezjedla" povedal ustarostene
"To mi je jedno" povedala som pozerajúc tupo na televíziu
"Musíš jesť"
"Nie nemusím. K čomu to bude?"
"Sprav to pre to dieťa" povedal a ja som sa na neho pozrela. Je mi ľúto toho chudáčika čo raste vo mne. Ak sa toho dožijem , tak budem strašná matka...
"No dobre , tak voľačo si dám" povzdychla som si
"Cestoviny?" Spýtal sa ma
"Ale bez ničoho"
"Rozumiem" postavil sa a odišiel do kuchyne.
Ja som sa posadila a spustila nohy na zem. Mala som pocit, že pri každom pohybe sa pozvraciam.
Zrazu mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa na displej. Bola to Klaudia. Zrušila som ju.
Stále mi píšu a snažia sa mi dovolať. Nejako nevedia prekúsnuť , že ja a Chan spolu už nie sme. Ale v podstate to nejde ani mne. Chýba mi. Strašne moc a stále viac a viac. Potrebujem ho , no to nie je žiaľ Bohu možné.
Zavolala zase a zase som ju zrušila. Neviem čo po mne chce. No telefón mi chvíľu po tom začal zvoniť zase , tak som to zdvihla. Priložila som si telefón k uchu.
"DAJ MI UŽ POKOJ!" skríkla som s roztraseným hlasom
"Wou Lea , kľud" ozval sa prekvapený Jimin "Čo sa stalo?"
"Jimin , prepáč nechcela som na teba skríknuť len... To je jedno. A nič sa nestalo.."
"Neznie to tak, pod prosím ťa na facetime" povedal
"Idem " povzdychla som si a zložila hovor
Zapla som facetime, aby ma Jimin videl. Videl aj tak iba oči, pretože som sa schovávala pod dekou. No jeho bolo vidno veľmi dobre. Mal na sebe žlté tričko, ktoré sa mu dosť hodilo. I keď , niekedy mám pocit,že neexistuje vec ktorá by sa Jiminovi nehodila.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
