Nechcelo sa mi ďalej rozprávať. Uťala som to blbým vtipom. Ako sa poznám , určite by som sa rozkecala a povedala mu ešte aj o Krisovi. Našťastie sa tomu nedostalo. Vystúpil a otvoril mi.
"Ďakujem mami" usmiala som sa na Yixinga ktorý následne za mnou dvere od auta zavrel. Postavil sa predo mňa a objal ma. Dal mi tašku s vecami, rozlúči sme sa a on ma sledoval ako odchádzam do brány bytovky. Otvorila som železné dvere a prišla ku výťahu.
"Mimo prevádzky" všimla som si nápisu na výťahových dverách. Povzdychla som si a Vybrala sa pešo po schodoch. Našťastie babka bývala len na 3 poschodí. Schody som brala po dvoch s tak som si to rýchlo vyšplhala na tretie poschodie. Dosť ma to ale unavilo. Predsa len mám 168 cm. Zadýchane som zakopala na dvere. Babka mi otvorila a ja som vošla dnu.
"Ideš presne včas. Už mi volal otec, že si ide pre teba. Povedala som mu, že ešte spíš." usmiala sa a ja som si išla zložiť veci z tašky na posteľ.
"Ďakujem že ma kryješ" povedala som a sadla si na červený gauč v obývačke.
"To nestojí za reč" povedala, keď odtrhla zrak z novín ktoré si práve začala čítať. Pohladkala som Lennyho ktorý sa víťazoslávne posadil na moje kolená. Aj ja, aj babka sme sa na ňom zasmiali. Babka sa vrátila k čítaniu a ja som sa započúvala do zvuku hrajúceho rádia. Bola pustená nejaká mne neznáma stanica na ktorej bežali stále nejaké klasické pesničky, ktoré som vôbec nepoznala, ale babka si ich hmkala. Prezerala si detailnejšie obývačku a hľadala rozdiely, medzi tým čo som tu bola naposledy.
Ešte vtedy mala ten starý gauč na ktorom som tak rada ako malá skákala, spolu s mojím bratrancom. Nepamätám si ako vyzeral , ani ako sa volal. Po tej maminej nehode ma otec držal od celej rodiny čo najďalej . Viem len že som s ním mala dobrý vzťah . Zamyslela som sa znovu nad tým ako vyzeral tento byt. Teraz vanilkové steny, boli kedysi čisto biele. Teda... Nie čisto, keď som do steny ako 5 ročná hodila fľašu kakaa. Veľa vecí sa tu zmenilo. Ale spomienky ostali. Zrazu som započula odomykanie dverí, až sa otvorili dvere v ktorých stál otec. Keď som si uvedomila, aký teror ma doma zase čaká, tak som nechcela nikam ísť.
"Ahojte" pozdravil s miernym úsmevom otec. Babka na neho presunula svoj zrak a znechutene ho sledovala.
"A-ahoj" vykoktala som.
"Mami ďakujem, že si postrážila Leu, zatiaľ čo som bol preč" povedal otec a objal ju. Ona mu objatie neopätovala.
"Kedykoľvek..." povedala babka
"Lea bež si zbaliť veci" prikázal mi otec a ja som sa vybrala do izby. Všetky veci ktoré som si sem priniesla som si zbalila. Prišla som do obývačky, kde na mňa už čakal otec. Išla som si obuť tenisky. Posadila som sa pred bytom na schodisko a snažila som si navliecť tenisky. Započula som rozhovor babky s otcom.
"Potrebovala by som sa s tebou porozprávať, takže ťa zajtra očakávam" povedala vážne babka
"Oh jasné, samozrejme prídem hneď ako skončím v práci" povedal otec a vyšiel taktiež von z bytu. Postavila som sa, rozlúčila sa s babkou a vybrala sa s otcom do auta. Tašku som hodila na zadné sedadlo a sadla som si na sedadlo spolujazdca.
"Pripútaj sa" prikázal mi vážnejším hlasom
Radšej som to rýchlo spravila. Naštartoval auto, no ešte pred tým ako odišiel, tak so zapálil cigaretu.
"Od kedy fajčíš?" spýtala som sa
"Od vtedy, čo si mi ho nefajčila ty" povedal a usmial sa. Prišlo mi z toho zle. Načo som sa vôbec pýtala?
Naštartoval auto a ponáhľal sa domov. V momente ako zahasil cigaretu, a mal voľnú ruku ma chytil za koleno. Prudko som s ním šklbla aby prestal a tak aj urobil. Zaparkoval pred garážou domu a vystúpili sme. Zobrala som si veci zo zadného sedadla a išla som dať tie veci oprať. Ako som vošla dnu a zbadala ten bordel, skoro ma porazilo.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
