Prišli sme s Namjoonom domov.
Bola som z toho ešte viac zničená ako predtým. Obviňovala som sa za všetko. Ale že skutočne za všetko. Aj za to čo som nemohla. Nenávdím sa za to že vôbec žijem.
S Chanyeolom sa mi to nepodarí nikdy urovnať. Prišla som o môj mesiac a hviezdy.
Prišla som o význam života.
Začala som si opäť vytvárať plán ako sa zabiť. Viem sľúbila som Namjoonovi ,že už to nespravím. Ale to sľubovala Lea ,ktorá ešte verila v to , že to môže byť lepšie.
Budem to musieť spraviť tak, keď Namjoon nebude so mnou. No spravím to zajtra, pretože si chcem ešte užiť posledné chvíle s ním.
Pravdepodobne ho pošlem do obchodu. No budem si musieť pohnúť. Pretože minimarket máme o päť domov ďalej.
"Haló Lea" zamával mi pred očami Namjoon
"Hmm?" Pozrela som sa na neho
"No tak stojíš tu a pozeráš do blba, tak ja len či si v poriadku"
"Ahmm, hej som. Iba som sa zamyslela" usmiala som sa na neho. Dala som si zo seba bundu, šál a taktiež aj topánky. Umyla som si ruky a išla do obývačky kde som sa posadila na gauč. Namjoon bol v kuchyni a začal niečo robiť.
"Čo máš na pláne robiť teraz?"
"Neviem, to je podľa toho ako sa cítiš" povedal ,ani sa na mňa nepozrel
"No tak cítim sa vážne úžasné. Prekvapivo ani to stretnutie s Chanyeolom ma nejako nedostalo" zaklamala som najlepšie ako som len vedela.
"To vážne? Lebo tak nevyzerala si tam tak" začudoval sa.
"Vážne , všetko je v poriadku. Inak môžeme si spolu pozrieť niečo romantické alebo kľudne aj horror. Mám chuť sa k tebe proste túliť" keď som toto povedala tak sa zasekol v tom čo robil a prekvapene sa pozrel na mňa. Potom sa otočil naspäť a pousmial sa.
"Mne je to jedno , ja sa k tebe zachvíľu pridám , len toto spravím"
Bola som rada z jeho reakcie. Pretože bolo roztomilé, ako sa zatváril. Neváhala som ani sekundu a zapla som si na telefóne Google a išla hľadať nejaký horror. Zrazu sa mi pípla správa. Bol to Chanyeol. Odignorovala som to a pokračovala.
Keď som našla niečo, čo bolo aj podľa hodnotenia dobré tak som si zapla Netflix a vyhľadala si to tam.
Pripravila som to a čakala na Namjoona.
"Už??" Spýtala som sa
"Nie zlato"
"A koľko ešte " povzdychla som si
"Ešte chvíľku. Môžeš zatiaľ pripraviť pukance alebo niečo také"
"Beriem" povedala som s úsmevom a postavila sa. Prišla som k televízoru,kde v skrinke vedľa neho boli sladkosti a slané.
Vybrala som pukance a čokoládu.
Čokoládu som položila na stôl a vybrala som sa s pukancami do kuchyne za Namjoonom.
Vložila som ich do mikrovlnky a čakala 3 minúty. Zatiaľ som si predpripravila misku do ktorej ich dám. Pozerala som sa na to čo Namjoon vlastne robí.
Bol to zeleninový šalát s kúskami mäsa , ktoré boli ale nakrájané na také pásiky a dresingom.
Toto kedysi robieval ,keď sme po .. tom boli hladný a mne to od neho veľmi chutilo.
To jedlo...
Medzitým ako sa spravili tie pukance , tak mal aj Namjoon hotovo. Spoločne sme sa vybrali do obývačky.
Pukance som položila na stôl a tanier s šalátom a mäsom som si od neho prevzala. Spustila som film.
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
