Chanyeol ma posadil na moje miesto. Keď som chcela utiecť zabránil mi v tom Sehun ktorý sa mi postavil do cesty.
"Kto ti to urobil?" spýtal sa ma Chanyeol
Neodpovedala som. Bola som ticho. Prekrížila som si ruky na prsiach. Do triedy zrazu vošiel Baekhyun s lekárničkou.
"Odkiaľ to máš?" spýtala som sa prekvapene
"To je tajné" zasmial sa a zobral nejakú vatičku na ktorú nalial alkohol ktorý v nej bol.
"Teraz to možno bude štípať" povedal a opatrne mi začal rany čistiť. Začalo to neskutočne štípať.
"Do piče ..AAAU!!! " skríkla som. Nechty som zaryla do Baekhyunovho ramena, no on si ma nevšímal a čistil mi tvár od krvi.
"No a teraz povedz kto to urobil" povedal Sehun a pristúpil ku mne. Spoločne s Chanyeolom ma držali na mieste.
Prižmúrila som oči "Klaudia...".
Chanyeol sa na mňa prekvapene pozrel.
"Povedala, že ti mám dať pokoj...že si len jej. Potom ma udrela. Znova. A znova. A znova... Pokiaľ sa s tebou neprestanem baviť, spraví to zase. Ale ja už nechcem- " môj roztrasený hlas sa na konci vety zlomil. Zadržiavala som ďalšie slzy , ktoré sa mi naliali do očí.
"To dievča sa už muselo načisto zblázniť!" povedal Chanyeol a vyzeral dosť nahnevane. Postavil sa a zmizol von z triedy.
"Čo sa deje?" spýtala som sa Sehuna, ktorý ho následovali von na chodbu. Neodpovedal mi a takisto ani Baekhyun. Jasné, ignorujte ma dnes všetci... Postavila som sa, a vybrala sa za nimi pred triedu, kde sa ľudia zastavovali a otáčali za nahnevaným , vysokým chalanom. Chanyeol si to naštvaným krokom mieril za Klaudiou. Odsotil od nej jej kamarátky, pritlačil ju na stenu a začal na ňu kričať. Jej úsmev ihneď zmizol.
"Ty to asi nemáš moc pohromade v tom tvojom hlúpom mozgu, čo? Čo ti to napadlo zmlátiť Leu? Myslela si si , že ťa prídem za to pochváliť a dáme sa zase dokopy? Alebo že to nebudem riešiť? Oh samozrejme Klaudia, úžasné.. ubližovať ľuďom ktorych mám rád len pre to že na nich žiarlíš, to je presne ten spôsob ako sa ku mne vrátiť"
"Chanyeol to-" Klaudia vyzerala ešte viac vystrašene , ako ja. Chanyeol ju však nepustil k slovu.
"Myslel som si , že si sa zmenila. Ale ako vidím, si stále rovnaká sebecká mrcha, aká si bola. Povedal by som, že si ešte horšia ako si bola predtým"
"Ty to nechápeš! Zaslúžila si to!" Vykríkla po ňom Klaudia , pretože to bol jediný spôsob ako by ju nebol prerušil. Však to hneď aj oľutovala.
"UŽ NIKDY V ŽIVOTE SA JEJ NEOPOVÁŽ DOTKNÚŤ, ROZUEMLA SI?" Skríkol Chanyeol tak nahlas, že som ho počula až u mňa. Ešte nikdy som ho nevidela tak nahnevaného ako teraz. A podľa všetkého , to tak malo aj veľa ostatných ľudí. Teraz už bolo jasné, že všetky oči spočívali na ňom a Klaudii. "Daj mne a mojím kamarátom pokoj. Pokiaľ sa ešte o niečo pokúsiš, prisahám Bohu, že si za to budeš tentokrát niesť následky." Povedal chladne a otočil sa.
Začalo zvoniť, čo ohlásilo začiatok hodiny. Vtedy si všetci uvedomili, že je koniec a začali sa rozchádzať do tried. Chodba sa trochu vyprázdnila a on si ma zrazu všimol, že tam stojím. Zastavil sa predo mnou. Prstom opatrne prešiel po jednej rane na mojej tvári.
"Je mi ľúto čo ti kvôli mne spravila" povedal a zahľadel sa mi do očí.
"Už sa toho nemusíš báť" povedal a ja som ho objala. Pocítila som teplo a bezpečie. Hlavu som si oprela o jeho rameno. Stáli sme na chodbe už len my dvaja.
"Radšej poď, kým nepríde nejaký učiteľ" povedal a zaviedol ma do triedy. Posadila som sa na svoje miesto, kde na mňa už čakala Zoe.
"No, to bolo niečo" povedala Zoe a znela rovnako šokovane, ako aj vyzerala. Prázdnym pohľadom pozerala pred seba , ako keby na niečo zameriavala pohľad. No potom , ako so komplétne uvedomila moju prítomnosť, točila sa na mňa.
"Už si v pohode?" spýtala sa ma ustarostene
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
